Už tradične, osemnásť rokov, v čase, keď si celosvetová humanistická komunita pripomína 21. júna Svetový deň humanistov, Spoločnosť Prometheus 7. júna 2025 organizovala Dni humanistov a pri tejto príležitosti udelila tzv. Ceny humanistov – ocenenia Veľvyslanec Humanizmu a Humanista roka. Cenu Veľvyslanec humanizmu 2025 si prevzalo OZ Zjednotení za mier a cenu Humanista roka 2025 si prevzal spisovateľ Jozef Banáš.
Pri tejto príležitosti ešte raz ďakujeme spoločnosti Prometheus za významné ocenenie Veľvyslanec humanizmu 2025 za „dlhoročné aktivity pri obhajobe mieru ako základnej humanistickej premisy k riešeniu problémov súčasného sveta, za prejavenú odvahu, solidaritu a osobnú poctivosť pri presadzovaní kultúry mieru i práva na mier, za obdivuhodný a nasledovaniahodný kolektívny humanistický príbeh“.
Včerajší dátum predstavuje dôležitý deň aj pre vznik samotného občianskeho združenia Zjednotení za mier (ZZM) – napriek tomu, že nedávno – 6. mája 2025 iniciatíva Zjednotení za mier oslávila 10 rokov od svojho založenia a vydania programového dokumentu, presne v tento deň pred štyrmi rokmi – 7. júna 2021 sa iniciatíva spojila s občianskym združením Ľudia za mier, na základe čoho vznikol jeden subjekt – OZ Zjednotení za mier.
Základným cieľom, ktorý si ešte iniciatíva ZZM stanovila, bolo systematicky vytvárať a podporovať kultúru mieru, ako aj podmienky na jej existenciu ako sú ľudské práva, sociálna spravodlivosť, udržateľný rozvoj a zdieľaná zodpovednosť za budúcnosť planéty a ľudstva, ale aj podpora a presadzovanie preventívnej diplomacie, riešenie konfliktov nenásilnou cestou, všeobecné odzbrojenie a napr. aj podpora esperanta ako medzinárodného jazyka mieru.
Celkovým dlhodobým cieľom je pretvoriť Slovensko na prvý mierový štát v Európe, čo si samozrejme vyžaduje celý rad náročných úloh a výziev postupnými krokmi ako je zavedenie výchovy ku kultúre mieru do škôl, zameranie a poskytovanie územia SR na mierovú diplomaciu – za týmto cieľom je potrebné realizovať vysvetľovacie kampane, organizovať prednášky, besedy, robiť mierovú propagáciu, čo sú všetko aktivity, o ktoré sa snažíme v našom združení.
Konkrétnymi krátkodobými prioritami, ktoré častokrát prízvukujeme aj na našich podujatiach, je vytvoriť základy k tomu, aby sa filozofia a kultúra mieru dostala medzi široké vrstvy obyvateľstva vrátane presadenia výchovy ku kultúre mieru do učebných osnov, čo sú aj základné ciele združenia, zakotvené v článku 2 našich stanov.
Oveľa efektívnejšie by sme vedeli k týmto úlohám pristúpiť vtedy, ak by pre prácu v prospech mieru bolo vytvorené aj adekvátne inštitucionálne zabezpečenie mierovej politiky – v tomto smere je našim cieľom posun smerom od občianskeho združenia k založeniu Slovenského mierového inštitútu, v ktorom by na profesionálnej báze pracovali ľudia v prospech šírenia myšlienok kultúry mieru. Takéto inštitúty nájdeme v mnohých európskych krajinách – najmä v Škandinávskych, osobitne v Nórsku a Švédsku, ale aj v iných európskych štátoch, kde má mierová politika svoje nástroje vo forme mierových inštitútov, prostredníctvom ktorých realizuje politiky v oblasti mierových záležitostí. Medzi najznámejšie z nich patrí Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI), Nórsky Nobelov Inštitút, Nórsky inštitút pre výskum mieru v Osle (PRIO), Medzinárodný inštitút pre mier (The International Institute for Peace – IIP) sídliaci vo Viedni s poradným štatútom pri Hospodárskej a sociálnej rade OSN a Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ale aj mnohé ďalšie. Tieto inštitúty boli založené na základe rozhodnutí buď parlamentov (SIPRI) alebo vlád, od ktorých aj dostávajú podstatnú časť svojich finančných prostriedkov vo forme ročných grantov.
V Strednej Európe však žiaden takýto inštitút nemáme, preto vytvorenie Slovenského mierového inštitútu by bolo unikátnym činom a projektom, ktorý by mohol prispieť k tomu, aby bolo Slovensko vnímané ako mierový štát a možno postupne aj ako diplomatická veľmoc čo sa týka sprostredkovania mierových rokovaní medzi znepriatelenými stranami, podobne, ako je napr. v súčasnosti Nórsko.
Sme presvedčení, že práve vytvorenie takéhoto mierového inštitútu na Slovensku by jednak pomohlo našej vláde a diplomacii lepšie formulovať, ale aj realizovať vízie, ciele a stratégie deklarovanej suverénnej a mierovej zahraničnej politiky a zároveň by zviditeľnilo Slovensko na poli diplomacie v pozitívnom duchu, keďže lídri by neriešili, ako efektívne viesť vojny (čo je hlavným cieľom mnohopočetných bezpečnostných think-thankov), ale ako dosiahnuť udržateľný mier a vybudovať kultúru mieru. V tomto smere sme aj v našej petícii Nech je Slovensko poslom mieru v srdci Európy ešte v roku 2021, ktorá v rekordnom čase dosiahla viac ako 30 300 podpisov, vyzývali štátnej orgány SR, aby dôsledne uplatňovali princípy Deklarácie OSN o kultúre mieru a nenásilia, ku ktorým sa SR prihlásila, aj v praxi, aby zaviedli do učebných osnov výchovu ku kultúre mieru a nenásilia a aby podporovali politiku založenú na uvedených zásadách.
To znamená, že ak chceme posunúť mierovú politiku na Slovensku na vyššiu úroveň, sme presvedčení, že táto politika musí mať aj svoje inštitucionálne zázemie. Na to ale treba v prvom rade politickú vôľu zameranú na činy a podporu konkrétnych opatrení na všetkých úrovniach. V súčasnosti napriek tomu, že veľa politikov deklaruje, že podporuje mier, len málokto reálne pracuje v jeho prospech a žiaľ, dnes vidíme skôr tendencie smerujúce v prospech zvyšovania zbrojenia a militarizácie u všetkých politických subjektov. Obrovské vojenské výdavky, ďaleko nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie legitímnej obrany, podnietili začarovaný kruh zdanlivo nekonečných pretekov v zbrojení, ktoré bránia vynaložiť potrebné zdroje na riešenie chudoby, nerovnosti, nespravodlivosti, vzdelávania a zdravia. Spätosť národnej bezpečnosti s hromadením zbraní je však falošnou logikou.
Tieto problémy sú tak hlboko zakorenené v našom politickom systéme, že len dlhodobé úsilie môže priniesť nevyhnutné zásadné zmeny. Nestačí byť iba proti vojne, potrebujeme pozitívne posolstvá, budovanie nenásilných štruktúr, podporu mierových novinárov, riešenie politických, hospodárskych, kultúrnych a environmentálnych príčin vojen, vzdelávacie a umelecké aktivity. V čase hrozby vojny treba vystupňovať občianske aktivity, lobovať medzi politikmi, mobilizovať mienkotvorcov. To je len niekoľko aktivít v rámci celkovej premeny Slovenska na mierový štát, o ktoré sa budeme usilovať aj my v našom združení. Táto spoločnosť však najmä musí dozrieť na to, aby pochopila, že bezpečnosť krajiny sa v dnešnej dobe nedá garantovať vojensky. Slovensko by sa malo stať oázou moderného poňatia bezpečnosti, vzorom pre vytváranie celkom novej európskej bezpečnostnej architektúry.
V dnešnom svete, v ktorom narastá geopolitické napätie a dlhotrvajúce konflikty, je nevyhnutné neustále si pripomínať snahu o ustanovenie hodnôt potrebných pre kultúru mieru. Ústava UNESCO vychádza z myšlienky, že vojny sa začínajú v mysliach ľudí, preto aj obrana mieru sa musí budovať v mysliach ľudí. Myšlienky mieru a kultúru mieru je potrebné pestovať v mysliach detí a komunít prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania naprieč krajinami a generáciami. V deklarácii OSN o kultúre mieru najpočetnejší orgán OSN uznal, že mier neznamená len absenciu konfliktu, ale vyžaduje si aj pozitívny, dynamický, participatívny proces, v ktorom sa podporuje dialóg a konflikty sa riešia v duchu vzájomného porozumenia a spolupráce. Pretože je v záujme nás všetkých, aby sme dosiahli pôvodný cieľ OSN, ktorým je odstránenie vojny, aby sme definitívne prešli od kultúry vojny, násilia a militarizmu ku kultúre mieru a nenásilia, uprednostňovali rokovania pred konfrontáciou a pracovali spoločne, nie proti sebe.
V mene občianskeho združenia Zjednotení za mier ešte raz ďakujeme za významné ocenenie Veľvyslanec humanizmu, ktoré patrí v prvom rade zakladateľovi iniciatívy a súčasnému prezidentovi OZ ZZM Eduardovi Chmelárovi ako nášmu najvýznamnejšiemu šíriteľovi mierových myšlienok, ale aj všetkým pôvodným signatárom iniciatívy a súčasným členom združenia, ktorí budú aj naďalej systematicky pokračovať v dôslednom presadzovaní, šírení a propagácii mierových myšlienok, mierových riešení konfliktov, kultúry mieru, mierového štátu, odzbrojenia a práva na mier v duchu hesla Eleanor Rooseveltovej: „Nestačí o mieri len hovoriť; musíte v neho veriť a najmä pre mier aj pracovať.“
Iveta Kompišová, predsedníčka Správnej rady OZ Zjednotení za mier
