[Czech] GLOBÁLNY MIEROVÝ INDEX / GLOBAL PEACE INDEX (GPI) ZA ROK 2022

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
[Czech]

Podľa Globálneho mierového indexu (GPI) za rok 2022 sa svet stal menej mierumilovným už jedenásty raz za posledných 14 rokov, priÄom priemerná úroveň mierumilovnosti krajín sa za posledný rok zhorÅ¡ila o 0,3 %. Celkovo sa mierumilovnosÅ¥ zlepÅ¡ila v 90 krajinách a zhorÅ¡ila v 71 krajinách, Äo poukazuje na to, že krajiny majú tendenciu zhorÅ¡ovaÅ¥ sa v GPI oveľa rýchlejÅ¡ie ako sa zlepÅ¡ovaÅ¥ a že pokles mierovosti je vo vÅ¡eobecnosti rýchlejší ako jeho zvýšenie.

GPI hodnotí 163 nezávislých Å¡tátov a území podľa úrovne ich mierumilovnosti. Už 16. vydanie správy GPI vypracoval InÅ¡titút pre ekonomiku a mier (Institute for Economics & Peace – IEP) a je hlavným svetovým meradlom globálnej mierumilovnosti. Predstavuje najkomplexnejÅ¡ie údaje založené na trendoch v oblasti mieru, jeho ekonomickej hodnote a o tom, ako rozvíjaÅ¥ mierové spoloÄnosti.

HLAVNÉ VÃSLEDKY SPRÃVY

V roku 2022 mierumilovnosÅ¥ klesla na najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov, k Äomu prispela ekonomická neistota po skonÄení pandémie COVID-19 a konflikt na Ukrajine. NajmierumilovnejÅ¡ou krajinou na svete zostáva Island, túto pozíciu si drží od roku 2008. Na vrchole rebríÄka sa k nemu pridali Nový Zéland, Ãrsko, Dánsko a Rakúsko.

Afganistan je už piaty rok po sebe najmenej mierumilovnou krajinou na svete, za ním nasledujú Jemen, Sýria, Rusko a Južný Sudán. Všetky tieto krajiny boli medzi desiatimi najmenej mierovými krajinami za posledné tri roky.

Nie je prekvapením, že dve z piatich krajín s najväÄším zhorÅ¡ením mierumilovnosti boli Rusko a Ukrajina, k nim sa pridali Guinea, Burkina Faso a Haiti. VÅ¡etky tieto zhorÅ¡enia boli spôsobené prebiehajúcimi konfliktmi.

Najpokojnejším regiónom na svete je Európa, kde sa nachádza sedem z desiatich najmierumilovnejších krajín.

NajväÄší pokles mierumilovnosti v jednotlivých regiónoch zaznamenali podľa oÄakávania Rusko a Eurázia, za ktorými nasledovala Severná Amerika. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou viedol k veľkému nárastu poÄtu obetí konfliktov, ako aj k prudkému zhorÅ¡eniu ukazovateľov, ako sú uteÄenci a vnútorne vysídlené osoby, politická nestabilita a politický teror. Konflikt na Ukrajine mal bezprostredné dôsledky mimo regiónu Ruska a Eurázie, najmä pre ukazovateľ vzÅ¥ahov so susednými krajinami, ktorý zaznamenal prudké zhorÅ¡enie.

HLAVNÉ ZISTENIA

  • Priemerná úroveň globálneho mieru sa v globálnom mierovom indexe za rok 2022 zhorÅ¡ila o 0,3 %. Hoci je toto zhorÅ¡enie malé, pokraÄuje v dlhodobom trende, keÄ sa index GPI zhorÅ¡il v jedenástich z posledných 14 rokov.
  • V minulom roku zaznamenalo zlepÅ¡enie 90 krajín, zatiaľ Äo 71 krajín zaznamenalo zhorÅ¡enie indexu mierumilovnosti. Tri krajiny nezaznamenali žiadnu zmenu svojho celkového skóre.
  • Z 23 ukazovateľov GPI 10 zaznamenalo zlepÅ¡enie a 13 zhorÅ¡enie.
  • NajväÄÅ¡ie zhorÅ¡enie bolo zaznamenané na stupnici politického teroru, vzÅ¥ahov so susednými krajinami, intenzity vnútorného konfliktu, poÄtu uteÄencov a vnútorne vysídlených osôb a politickej nestability.
  • Výrazné medziroÄné zlepÅ¡enie zaznamenalo niekoľko ukazovateľov vrátane vplyvu terorizmu, jadrových a Å¥ažkých zbraní, úmrtí v dôsledku vnútorného konfliktu, vojenských výdavkov, miery uväznenia a vnímania kriminality. PoÄet úmrtí v dôsledku terorizmu za posledných sedem rokov klesá.
  • Región Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) zostal najmenej mierovým regiónom na svete. Nachádzajú sa v ňom dve z piatich najmenej mierových krajín sveta. V uplynulom roku vÅ¡ak zaznamenal druhé najväÄÅ¡ie regionálne zlepÅ¡enie.
  • Európa zostáva najmierumilovnejším regiónom na svete. V tomto regióne sa nachádzajú Å¡tyri z piatich najmierumilovnejších krajín a len jedna európska krajina sa umiestnila mimo prvej polovice indexu.
  • NajmierovejÅ¡ou krajinou je Island, ktorý si túto pozíciu drží od zaÄiatku zostavovania indexu. Afganistan zostáva najmenej mierumilovnou krajinou; túto pozíciu si drží už päť rokov.

SLOVENSKO V PRVEJ DVADSIADKE NAJMIERUMILOVNEJÅ ÃCH KRAJÃN SVETA

V tabuľke nižšie nájdete prvú dvadsiatku najmierumilovnejších krajín sveta, ktorú uzatvára Slovensko (oproti minulému roku sme si polepšili o 5 miest).

[Czech]
Zdroj: GPI-2022-web.pdf (visionofhumanity.org)

VPLYV VOJNY NA UKRAJINE NA MIERUMILOVNOSŤ

Vypuknutie vojny na Ukrajine ovplyvnilo globálny mier viacerými spôsobmi, z ktorých mnohé budú zachytené v budúcoroÄnom indexe GPI. Ak krajiny NATO splnia svoje nové záväzky týkajúce sa vojenských výdavkov, ich výdavky sa v nasledujúcich rokoch zvýšia o 7 %, Äo bude maÅ¥ negatívny vplyv na ich skóre. Vojna podÄiarkla význam technológií pri formovaní vedenia konfliktov, priÄom zdôraznila, ako mobilné technológie piatej generácie (5G), revolúcia v sociálnych médiách, umelá inteligencia a väÄÅ¡ia cenová dostupnosÅ¥ bezpilotných lietadiel zmenili vedenie vojny. Konflikt poukázal na prechod od statických spravodajských informácií k zhromažÄovaniu informácií v reálnom Äase prostredníctvom sociálnych médií.

V prognóze Správy GPI sa predpokladá, že konflikt na Ukrajine eÅ¡te viac prehĺbi už aj tak nestabilné podmienky – urýchli globálnu infláciu, priÄom západné sankcie eÅ¡te viac prispejú k nedostatku a nárastu cien. Tieto vplyvy boli v indexe GPI na rok 2022 zachytené len ÄiastoÄne. Krátkodobé dôsledky konfliktu na globálny mier môžu viesÅ¥ k zhorÅ¡eniu potravinovej bezpeÄnosti, zvýšeniu militarizácie a vojenských výdavkov v Európe a k väÄÅ¡ej pravdepodobnosti politickej nestability a násilných demonÅ¡trácií.

VPLYV VOJNY NA UKRAJINE – ZISTENIA

  • Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý sa zaÄal vo februári 2022, už vyvolal zásadné zmeny v obranných postojoch a politikách, dodávateľských reÅ¥azcoch a potravinovej bezpeÄnosti.
  • Inflácia sa zvýšila na celom svete a zaÄiatkom roka 2022 dosiahla v USA 8 % roÄne a v Európe 7 %. Prebiehajúci konflikt na Ukrajine bude maÅ¥ pravdepodobne za následok ÄalÅ¡iu infláciu.
  • Globálne vojenské výdavky, ktoré od roku 2014 rástli miernym tempom, dostali v roku 2022 nový impulz. Mnohé krajiny NATO sa zaviazali, že do roku 2024 zvýšia svoje rozpoÄty na obranu na úroveň bližšiu alebo vyÅ¡Å¡iu, ako sú odporúÄané 2 % HDP.
  • Ak budú vÅ¡etci Älenovia dodržiavaÅ¥ minimálne obranné požiadavky aliancie, obranný rozpoÄet NATO by sa mohol v blízkej budúcnosti zvýšiÅ¥ o 7 %.
  • Å táty ako Nemecko, Taliansko, Dánsko, Belgicko, Å panielsko, Nórsko a ÄalÅ¡ie sa dohodli, že v nasledujúcich rokoch zvýšia svoje obranné rozpoÄty smerom k odporúÄanému minimu NATO.
  • Francúzsko a Poľsko prisľúbili ÄalÅ¡ie zvýšenie financovania obrany výrazne nad úroveň 2 %, zatiaľ Äo USA zvýšia výdavky na 813 miliárd dolárov alebo 3,8 % HDP.
  • Čína oznámila zvýšenie vojenských výdavkov – na rok 2022 sa plánuje nárast o 7,1 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zdá sa vÅ¡ak, že to nesúvisí priamo s vypuknutím vojny v Európe, ale skôr s medzinárodnou a regionálnou geopolitikou.
  • 25 krajín v Európe zvýšilo svoje výdavky v pomere k HDP v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s 11 krajinami, ktoré výdavky znížili.
  • Sociálne médiá menia spôsob zhromažÄovania spravodajských informácií, napríklad Ukrajinci používajú spoloÄnosÅ¥ Meta na hromadné získavanie údajov o pohybe ruských vojsk. Spravodajské informácie sa tiež zdieľajú okamžite, v „surovom“ stave a s nízkou mierou analýzy.
  • Vojna a medzinárodné sankcie uvalené na Rusko vyvolali Äalší tlak na ceny potravín, keÄže Rusko aj Ukrajina sú veľkými vývozcami poľnohospodárskych komodít. Obe krajiny vyvážajú aj zemný plyn – dôležitú zložku pri výrobe hnojív.
  • Niektoré krajiny subsaharskej Afriky, ktoré už zápasia s potravinovou neistotou a podvýživou, boli v minulosti veľmi závislé od dodávok obilia z Ruska a Ukrajiny.
  • V ukrajinskom konflikte mobilné technológie piatej generácie (5G), revolúcia sociálnych médií, umelá inteligencia a väÄÅ¡ia cenová dostupnosÅ¥ bezpilotných lietadiel, zmenili spôsob vedenia vojny.

Z hľadiska ÄalÅ¡ieho vývoja ukazuje GPI na rok 2022 taký svet, v ktorom sa mnohé krajiny zaÄali spamätávaÅ¥ zo Å¡oku spôsobeného pandémiou COVID-19. Mnohé dôsledky lockdownov vÅ¡ak pretrvávajú, vrátane naruÅ¡enia a oneskorenia dodávateľského reÅ¥azca, nedostatku výrobkov, vyšších cien energií a potravín. Svet tiež trpí rastúcou infláciou, ktorá je v niektorých krajinách najvyÅ¡Å¡ia za posledných 40 rokov a zlepÅ¡enie je v nedohľadne. Nárast cien potravín a pohonných hmôt zvýšil potravinovú neistotu a politickú nestabilitu na celom svete, ale najmä v regiónoch s nízkou odolnosÅ¥ou, ako je subsaharská Afrika, južná Ãzia a Blízky východ a Afrika.

KRITIKA: ÄŒO MERIA A ÄŒO NEMERIA GLOBÃLNY MIEROVÃ INDEX

David Swanson z protivojnovej organizácie World BEYOND War ponúka zaujímavú kritickú analýzu Globálneho mierového indexu InÅ¡titútu pre ekonomiku a mier. GPI je nieÄo, Äo mnohí z mierotvorcov používajú alebo sa naň odvolávajú, takže je dôležité pochopiÅ¥, Äo obsahuje a Äo nie, aby sme ho mohli používaÅ¥ Äi nepoužívaÅ¥ vhodným spôsobom.

Älánku pod názvom „Čo meria a nemeria globálny mierový index“ (What the Global Peace Index Does and Does Not Measure) David Swanson poukazuje na to, že mnohé západné krajiny sú v indexe hodnotené ako najmierovejÅ¡ie národy, zatiaľÄo sú hlavnými vývozcami zbraní, hlavnými úÄastníkmi vojen inde vo svete a hlavnou príÄinou systémových zlyhaní, ktoré vedú k nedostatku mieru v iných krajinách. Mapuje ukazovatele použité v indexe, kritizuje spôsob ich váženia a uvádza množstvo podstatných ukazovateľov, ktoré sú v indexe vynechané, vrátane vojenských základní a jednotiek v cudzích krajinách, zahraniÄných atentátov a prevratov a Älenstva vo vojenských alianciách Äi medzinárodných organizáciách, ktoré zabraňujú vojnovým konfliktom. Na základe GPI sa napr. porovnáva mierumilovnosÅ¥ na základe miery vrážd v krajinách, priÄom sa nezmieňuje o vývoze zbraní ani o podpore vojen v zahraniÄí.

Ako príklad poukazuje na Európsku úniu, ktorá získala Nobelovu cenu za mier za to, že je mierovým miestom pre život, bez ohľadu na to, že je jedným z hlavným vývozcov zbraní, významným úÄastníkom vojen v iných krajinách a hlavnou príÄinou systémových zlyhaní, ktoré vedú k nedostatku mieru v iných krajinách. Napriek tomu sa európske krajiny umiestňujú v indexe GPI na popredných prieÄkach.

Index GPI meria 23 faktorov, ktoré používa na výpoÄet dvoch aspektov:  1. stav vnútorného mieru krajiny a 2. stav vonkajÅ¡ieho mieru v krajine (stav mieru mimo jej hraníc). Následne GPI priraÄuje jednotlivým faktorom váhy (skóre). Samozrejme, Å¡táty, akými sú napr. Spojené Å¡táty americké, získavajú z veľkej Äasti podporu, keÄže ich vojny sa zvyÄajne nevedú proti susedom, úmrtia v týchto vojnách nie sú zvyÄajne úmrtiami obÄanov USA, pomoc uteÄencom je financovaná veľmi skromne, financujú vÅ¡ak vojakov OSN atÄ.

Iné dôležité opatrenia nie sú v GPI zahrnuté vôbec, ako napríklad:

  • Vojenské základne a jednotky v zahraniÄí
  • ZahraniÄné základne prijaté v danej krajine
  • ZahraniÄné atentáty
  • ZahraniÄné prevraty
  • Zbrane vo vzduchu, vo vesmíre a na mori
  • Vojenský výcvik a údržba vojenských zbraní poskytovaná cudzím krajinám
  • ÄŒlenstvo vo vojenských alianciách
  • ÄŒlenstvo v medzinárodných orgánoch, súdoch a zmluvách o odzbrojení, mieri a ľudských právach
  • Investície do plánov neozbrojenej civilnej ochrany
  • Investície do mierového vzdelávania
  • Investície do vojnovej výchovy, osláv a glorifikácie militarizmu
  • Ukladanie hospodárskych sankcií a ostatných zaÅ¥ažení iným krajinám.

Takže ak oÄakávame, že sa GPI zameria na vojnu a jej vyvolávanie, celkový rebríÄek GPI je problematický. Spojené Å¡táty sú na 129., nie na 163. mieste. Palestína a Izrael sú vedľa seba na 133. a 134. mieste. Kostarika sa nedostala do prvej tridsiatky. Päť z desiatich najmierumilovnejších krajín na planéte sú Älenmi NATO. Preto presnejším hodnotením, najmä z pohľadu zamerania sa na vojnu, je Mapovanie militarizmu.

Hodnota GPI spoÄíva vÅ¡ak v prehľadnom globálnom rebríÄku jednotlivých faktorov alebo súborov faktorov. Môžeme polemizovaÅ¥ s výberom údajov alebo s tým, ako sa aplikujú na rebríÄky, ale celkovo je GPI, rozdelený na jednotlivé faktory, veľmi dobrým východiskovým bodom. Tu napr. vidíme, ktoré krajiny dosahujú zlé výsledky v niektorých faktoroch, ale dobré v iných, a ktoré sú priemerné vo vÅ¡etkých oblastiach. Umožňujú nám tiež hľadaÅ¥ korelácie medzi jednotlivými faktormi a zvážiÅ¥ súvislosti – kultúrne, aj keÄ nie Å¡tatistické – medzi jednotlivými faktormi.

GPI je tiež užitoÄný pri zhromažÄovaní ekonomických nákladov rôznych druhov násilia: „V roku 2021 predstavoval globálny vplyv násilia na hospodárstvo 16,5 bilióna USD v stálych amerických dolároch v roku 2021 v parite kúpnej sily (PPP). To zodpovedá 10,9 % celosvetového HDP alebo 2 117 USD na osobu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o 12,4 %, teda o 1,82 bilióna USD,“ píše sa v Správe.

S urÄitou rezervou treba braÅ¥ aj odporúÄania, ktoré GPI vypracúva pod hlaviÄkou tzv. pozitívneho mieru. Jeho návrhy zahŕňajú zlepÅ¡enie v týchto oblastiach: „dobre fungujúca vláda, zdravé podnikateľské prostredie, akceptovanie práv iných, dobré vzÅ¥ahy so susedmi, voľný tok informácií, vysoká úroveň ľudského kapitálu, nízka miera korupcie a spravodlivé rozdelenie zdrojov.“ Je zrejmé, že 100 % z nich sú dobré veci, ale 0 % sa priamo týka vzdialených zahraniÄných vojen.

Autor:

IVETA KOMPIÅ OVÃ

PredsedníÄka Správnej rady OZ Zjednotení za mier

17. 7. 2022

Top články

Peace in Ukraine

[Czech] Vojna na Ukrajine a my

GPI2022

[Czech] GLOBÁLNY MIEROVÝ INDEX / GLOBAL PEACE INDEX (GPI) ZA ROK 2022

ZJEDNOTENÍ ZA MIER

Svet sa nebezpečne priblížil k novej globálnej konfrontácii. Medzinárodný poriadok je v troskách. Veľmoci dlhodobo podkopávajú zmluvne zakotvené pravidlá účelovým výkladom, ignorovaním zásad mierového spolunažívania i bezohľadnou vojenskou agresiou.

Výsledkom je chaos, pokrytectvo a svojvôľa medzinárodných vzťahov.

V spore o to, kam sme sa za uplynulé štvrťstoročie dostali, niet nevinných. Ľudia sa zhodujú v jednom: všetci chceme mier. Nie všetci však pracujeme v jeho prospech.

Preto považujeme za nevyhnutné zastaviť roztáčajúcu sa špirálu militarizmu, násilia a nenávisti, prihlásiť sa k tradíciám humanizmu, mieru a nenásilia a vyzvať všetkých ľudí dobrej vôle na spoločné prijatie a presadzovanie opatrení, ktoré povedú ku kultúre mieru, spolupráce a bezpečnosti pre všetkých.