{"id":4787,"date":"2022-07-17T14:11:16","date_gmt":"2022-07-17T12:11:16","guid":{"rendered":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/globalny-mierovy-index-global-peace-index-gpi-za-rok-2022\/"},"modified":"2022-08-16T14:09:22","modified_gmt":"2022-08-16T12:09:22","slug":"globalny-mierovy-index-global-peace-index-gpi-za-rok-2022","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/globalny-mierovy-index-global-peace-index-gpi-za-rok-2022\/","title":{"rendered":"[English] GLOB\u00c1LNY MIEROV\u00dd INDEX \/ GLOBAL PEACE INDEX (GPI) ZA ROK 2022"},"content":{"rendered":"\n<p><strong>Pod\u013ea Glob\u00e1lneho mierov\u00e9ho indexu (GPI) za rok 2022 sa svet stal menej mierumilovn\u00fdm u\u017e jeden\u00e1sty raz za posledn\u00fdch 14 rokov, pri\u010dom priemern\u00e1 \u00farove\u0148 mierumilovnosti kraj\u00edn sa za posledn\u00fd rok zhor\u0161ila o 0,3 %.<\/strong>&nbsp;Celkovo sa mierumilovnos\u0165 zlep\u0161ila v 90 krajin\u00e1ch a zhor\u0161ila v 71 krajin\u00e1ch, \u010do poukazuje na to, \u017ee krajiny maj\u00fa tendenciu zhor\u0161ova\u0165 sa v GPI ove\u013ea r\u00fdchlej\u0161ie ako sa zlep\u0161ova\u0165 a \u017ee pokles mierovosti je vo v\u0161eobecnosti r\u00fdchlej\u0161\u00ed ako jeho zv\u00fd\u0161enie.<\/p>\n\n\n\n<p>GPI hodnot\u00ed 163 nez\u00e1visl\u00fdch \u0161t\u00e1tov a \u00fazem\u00ed pod\u013ea \u00farovne ich mierumilovnosti. U\u017e 16. vydanie&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.visionofhumanity.org\/wp-content\/uploads\/2022\/06\/GPI-2022-web.pdf\">spr\u00e1vy GPI<\/a>&nbsp;vypracoval In\u0161tit\u00fat pre ekonomiku a mier (Institute for Economics &amp; Peace \u2013 IEP) a je hlavn\u00fdm svetov\u00fdm meradlom glob\u00e1lnej mierumilovnosti. Predstavuje najkomplexnej\u0161ie \u00fadaje zalo\u017een\u00e9 na trendoch v oblasti mieru, jeho ekonomickej hodnote a o tom, ako rozv\u00edja\u0165 mierov\u00e9 spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n<p><strong><u>HLAVN\u00c9 V\u00ddSLEDKY SPR\u00c1VY<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>V roku 2022 mierumilovnos\u0165 klesla na najni\u017e\u0161iu \u00farove\u0148 za posledn\u00fdch 15 rokov, k \u010domu prispela ekonomick\u00e1 neistota po skon\u010den\u00ed pand\u00e9mie COVID-19 a konflikt na Ukrajine. Najmierumilovnej\u0161ou krajinou na svete zost\u00e1va&nbsp;<strong>Island,<\/strong>&nbsp;t\u00fato poz\u00edciu si dr\u017e\u00ed od roku 2008. Na vrchole rebr\u00ed\u010dka sa k nemu pridali Nov\u00fd Z\u00e9land, \u00cdrsko, D\u00e1nsko a Rak\u00fasko.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Afganistan<\/strong>&nbsp;je u\u017e piaty rok po sebe najmenej mierumilovnou krajinou na svete, za n\u00edm nasleduj\u00fa Jemen, S\u00fdria, Rusko a Ju\u017en\u00fd Sud\u00e1n. V\u0161etky tieto krajiny boli medzi desiatimi najmenej mierov\u00fdmi krajinami za posledn\u00e9 tri roky.<\/p>\n\n\n\n<p>Nie je prekvapen\u00edm, \u017ee dve z piatich kraj\u00edn s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zhor\u0161en\u00edm mierumilovnosti boli Rusko a Ukrajina, k nim sa pridali Guinea, Burkina Faso a Haiti. V\u0161etky tieto zhor\u0161enia boli sp\u00f4soben\u00e9 prebiehaj\u00facimi konfliktmi.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Najpokojnej\u0161\u00edm regi\u00f3nom na svete je Eur\u00f3pa<\/strong>, kde sa nach\u00e1dza sedem z desiatich najmierumilovnej\u0161\u00edch kraj\u00edn.<\/p>\n\n\n\n<p>Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed pokles mierumilovnosti v jednotliv\u00fdch regi\u00f3noch zaznamenali pod\u013ea o\u010dak\u00e1vania Rusko a Eur\u00e1zia, za ktor\u00fdmi nasledovala Severn\u00e1 Amerika. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou viedol k ve\u013ek\u00e9mu n\u00e1rastu po\u010dtu obet\u00ed konfliktov, ako aj k prudk\u00e9mu zhor\u0161eniu ukazovate\u013eov, ako s\u00fa ute\u010denci a vn\u00fatorne vys\u00eddlen\u00e9 osoby, politick\u00e1 nestabilita a politick\u00fd teror. Konflikt na Ukrajine mal bezprostredn\u00e9 d\u00f4sledky mimo regi\u00f3nu Ruska a Eur\u00e1zie, najm\u00e4 pre ukazovate\u013e vz\u0165ahov so susedn\u00fdmi krajinami, ktor\u00fd zaznamenal prudk\u00e9 zhor\u0161enie.<\/p>\n\n\n\n<p><strong><u>HLAVN\u00c9 ZISTENIA<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<ul><li>Priemern\u00e1 \u00farove\u0148 glob\u00e1lneho mieru sa v glob\u00e1lnom mierovom indexe za rok 2022 zhor\u0161ila o 0,3 %. Hoci je toto zhor\u0161enie mal\u00e9, pokra\u010duje v dlhodobom trende, ke\u010f sa index GPI zhor\u0161il v jeden\u00e1stich z posledn\u00fdch 14 rokov.<\/li><li>V minulom roku zaznamenalo zlep\u0161enie 90 kraj\u00edn, zatia\u013e \u010do 71 kraj\u00edn zaznamenalo zhor\u0161enie indexu mierumilovnosti. Tri krajiny nezaznamenali \u017eiadnu zmenu svojho celkov\u00e9ho sk\u00f3re.<\/li><li>Z 23 ukazovate\u013eov GPI 10 zaznamenalo zlep\u0161enie a 13 zhor\u0161enie.<\/li><li>Najv\u00e4\u010d\u0161ie zhor\u0161enie bolo zaznamenan\u00e9 na stupnici politick\u00e9ho teroru, vz\u0165ahov so susedn\u00fdmi krajinami, intenzity vn\u00fatorn\u00e9ho konfliktu, po\u010dtu ute\u010dencov a vn\u00fatorne vys\u00eddlen\u00fdch os\u00f4b a politickej nestability.<\/li><li>V\u00fdrazn\u00e9 medziro\u010dn\u00e9 zlep\u0161enie zaznamenalo nieko\u013eko ukazovate\u013eov vr\u00e1tane vplyvu terorizmu, jadrov\u00fdch a \u0165a\u017ek\u00fdch zbran\u00ed, \u00famrt\u00ed v d\u00f4sledku vn\u00fatorn\u00e9ho konfliktu, vojensk\u00fdch v\u00fddavkov, miery uv\u00e4znenia a vn\u00edmania kriminality. Po\u010det \u00famrt\u00ed v d\u00f4sledku terorizmu za posledn\u00fdch sedem rokov kles\u00e1.<\/li><li>Regi\u00f3n Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu a severnej Afriky (MENA) zostal najmenej mierov\u00fdm regi\u00f3nom na svete. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa v \u0148om dve z piatich najmenej mierov\u00fdch kraj\u00edn sveta. V uplynulom roku v\u0161ak zaznamenal druh\u00e9 najv\u00e4\u010d\u0161ie region\u00e1lne zlep\u0161enie.<\/li><li>Eur\u00f3pa zost\u00e1va najmierumilovnej\u0161\u00edm regi\u00f3nom na svete. V tomto regi\u00f3ne sa nach\u00e1dzaj\u00fa \u0161tyri z piatich najmierumilovnej\u0161\u00edch kraj\u00edn a len jedna eur\u00f3pska krajina sa umiestnila mimo prvej polovice indexu.<\/li><li>Najmierovej\u0161ou krajinou je Island, ktor\u00fd si t\u00fato poz\u00edciu dr\u017e\u00ed od za\u010diatku zostavovania indexu. Afganistan zost\u00e1va najmenej mierumilovnou krajinou; t\u00fato poz\u00edciu si dr\u017e\u00ed u\u017e p\u00e4\u0165 rokov.<\/li><\/ul>\n\n\n\n<p><strong>SLOVENSKO V&nbsp;PRVEJ DVADSIADKE NAJMIERUMILOVNEJ\u0160\u00cdCH KRAJ\u00cdN SVETA<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>V tabu\u013eke ni\u017e\u0161ie n\u00e1jdete prv\u00fa dvadsiatku najmierumilovnej\u0161\u00edch kraj\u00edn sveta, ktor\u00fa uzatv\u00e1ra Slovensko (oproti minul\u00e9mu roku sme si polep\u0161ili o 5 miest).<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img loading=\"lazy\" width=\"364\" height=\"442\" src=\"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/Obrazok1.png\" alt=\"\" class=\"wp-image-4585\" srcset=\"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/Obrazok1.png 364w, https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/Obrazok1-247x300.png 247w\" sizes=\"(max-width: 364px) 100vw, 364px\" \/><figcaption>Zdroj:&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.visionofhumanity.org\/wp-content\/uploads\/2022\/06\/GPI-2022-web.pdf\">GPI-2022-web.pdf (visionofhumanity.org)<\/a><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n<p><strong><u>VPLYV VOJNY NA UKRAJINE NA MIERUMILOVNOS\u0164<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Vypuknutie vojny na Ukrajine ovplyvnilo glob\u00e1lny mier viacer\u00fdmi sp\u00f4sobmi, z ktor\u00fdch mnoh\u00e9 bud\u00fa zachyten\u00e9 v bud\u00facoro\u010dnom indexe GPI. Ak krajiny NATO splnia svoje nov\u00e9 z\u00e1v\u00e4zky t\u00fdkaj\u00face sa vojensk\u00fdch v\u00fddavkov, ich v\u00fddavky sa v nasleduj\u00facich rokoch zv\u00fd\u0161ia o&nbsp;7 %, \u010do bude ma\u0165 negat\u00edvny vplyv na ich sk\u00f3re. Vojna pod\u010diarkla v\u00fdznam technol\u00f3gi\u00ed pri formovan\u00ed vedenia konfliktov, pri\u010dom zd\u00f4raznila, ako mobiln\u00e9 technol\u00f3gie piatej gener\u00e1cie (5G), revol\u00facia v soci\u00e1lnych m\u00e9di\u00e1ch, umel\u00e1 inteligencia a v\u00e4\u010d\u0161ia cenov\u00e1 dostupnos\u0165 bezpilotn\u00fdch lietadiel zmenili vedenie vojny. Konflikt pouk\u00e1zal na prechod od statick\u00fdch spravodajsk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed k zhroma\u017e\u010fovaniu inform\u00e1ci\u00ed v re\u00e1lnom \u010dase prostredn\u00edctvom soci\u00e1lnych m\u00e9di\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p>V&nbsp;progn\u00f3ze Spr\u00e1vy GPI sa&nbsp;predpoklad\u00e1, \u017ee konflikt na Ukrajine e\u0161te viac preh\u013abi u\u017e aj tak nestabiln\u00e9 podmienky \u2013 ur\u00fdchli glob\u00e1lnu infl\u00e1ciu, pri\u010dom z\u00e1padn\u00e9 sankcie e\u0161te viac prispej\u00fa k nedostatku a n\u00e1rastu cien. Tieto vplyvy boli v indexe GPI na rok 2022 zachyten\u00e9 len \u010diasto\u010dne. Kr\u00e1tkodob\u00e9 d\u00f4sledky konfliktu na glob\u00e1lny mier m\u00f4\u017eu vies\u0165 k zhor\u0161eniu potravinovej bezpe\u010dnosti, zv\u00fd\u0161eniu militariz\u00e1cie a vojensk\u00fdch v\u00fddavkov v Eur\u00f3pe a k v\u00e4\u010d\u0161ej pravdepodobnosti politickej nestability a n\u00e1siln\u00fdch demon\u0161tr\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p><strong><u>VPLYV VOJNY NA UKRAJINE \u2013 ZISTENIA<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<ul><li>Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktor\u00fd sa za\u010dal vo febru\u00e1ri 2022, u\u017e vyvolal z\u00e1sadn\u00e9 zmeny v obrann\u00fdch postojoch a politik\u00e1ch, dod\u00e1vate\u013esk\u00fdch re\u0165azcoch a potravinovej bezpe\u010dnosti.<\/li><li>Infl\u00e1cia sa zv\u00fd\u0161ila na celom svete a za\u010diatkom roka 2022 dosiahla v USA 8 % ro\u010dne a v Eur\u00f3pe 7 %. Prebiehaj\u00faci konflikt na Ukrajine bude ma\u0165 pravdepodobne za n\u00e1sledok \u010fal\u0161iu infl\u00e1ciu.<\/li><li>Glob\u00e1lne vojensk\u00e9 v\u00fddavky, ktor\u00e9 od roku 2014 r\u00e1stli miernym tempom, dostali v roku 2022 nov\u00fd impulz. Mnoh\u00e9 krajiny NATO sa zaviazali, \u017ee do roku 2024 zv\u00fd\u0161ia svoje rozpo\u010dty na obranu na \u00farove\u0148 bli\u017e\u0161iu alebo vy\u0161\u0161iu, ako s\u00fa odpor\u00fa\u010dan\u00e9 2 % HDP.<\/li><li>Ak bud\u00fa v\u0161etci \u010dlenovia dodr\u017eiava\u0165 minim\u00e1lne obrann\u00e9 po\u017eiadavky aliancie, obrann\u00fd rozpo\u010det NATO by sa mohol v bl\u00edzkej bud\u00facnosti zv\u00fd\u0161i\u0165 o&nbsp;7 %.<\/li><li>\u0160t\u00e1ty ako Nemecko, Taliansko, D\u00e1nsko, Belgicko, \u0160panielsko, N\u00f3rsko a \u010fal\u0161ie sa dohodli, \u017ee v nasleduj\u00facich rokoch zv\u00fd\u0161ia svoje obrann\u00e9 rozpo\u010dty smerom k odpor\u00fa\u010dan\u00e9mu minimu NATO.<\/li><li>Franc\u00fazsko a Po\u013esko pris\u013e\u00fabili \u010fal\u0161ie zv\u00fd\u0161enie financovania obrany v\u00fdrazne nad \u00farove\u0148 2 %, zatia\u013e \u010do USA zv\u00fd\u0161ia v\u00fddavky na 813 mili\u00e1rd dol\u00e1rov alebo 3,8 % HDP.<\/li><li>\u010c\u00edna ozn\u00e1mila zv\u00fd\u0161enie vojensk\u00fdch v\u00fddavkov \u2013 na rok 2022 sa pl\u00e1nuje n\u00e1rast o 7,1 % v porovnan\u00ed s predch\u00e1dzaj\u00facim rokom. Zd\u00e1 sa v\u0161ak, \u017ee to nes\u00favis\u00ed priamo s vypuknut\u00edm vojny v Eur\u00f3pe, ale sk\u00f4r s medzin\u00e1rodnou a region\u00e1lnou geopolitikou.<\/li><li>25 kraj\u00edn v Eur\u00f3pe zv\u00fd\u0161ilo svoje v\u00fddavky v pomere k HDP v rokoch 2020 a 2021 v porovnan\u00ed s&nbsp;11 krajinami, ktor\u00e9 v\u00fddavky zn\u00ed\u017eili.<\/li><li>Soci\u00e1lne m\u00e9di\u00e1 menia sp\u00f4sob zhroma\u017e\u010fovania spravodajsk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, napr\u00edklad Ukrajinci pou\u017e\u00edvaj\u00fa spolo\u010dnos\u0165 Meta na hromadn\u00e9 z\u00edskavanie \u00fadajov o pohybe rusk\u00fdch vojsk. Spravodajsk\u00e9 inform\u00e1cie sa tie\u017e zdie\u013eaj\u00fa okam\u017eite, v \u201esurovom\u201c stave a s&nbsp;n\u00edzkou mierou anal\u00fdzy.<\/li><li>Vojna a medzin\u00e1rodn\u00e9 sankcie uvalen\u00e9 na Rusko vyvolali \u010fal\u0161\u00ed tlak na ceny potrav\u00edn, ke\u010f\u017ee Rusko aj Ukrajina s\u00fa ve\u013ek\u00fdmi v\u00fdvozcami po\u013enohospod\u00e1rskych komod\u00edt. Obe krajiny vyv\u00e1\u017eaj\u00fa aj zemn\u00fd plyn \u2013 d\u00f4le\u017eit\u00fa zlo\u017eku pri v\u00fdrobe hnoj\u00edv.<\/li><li>Niektor\u00e9 krajiny subsaharskej Afriky, ktor\u00e9 u\u017e z\u00e1pasia s potravinovou neistotou a podv\u00fd\u017eivou, boli v minulosti ve\u013emi z\u00e1visl\u00e9 od dod\u00e1vok obilia z Ruska a Ukrajiny.<\/li><li>V ukrajinskom konflikte mobiln\u00e9 technol\u00f3gie piatej gener\u00e1cie (5G), revol\u00facia soci\u00e1lnych m\u00e9di\u00ed, umel\u00e1 inteligencia a v\u00e4\u010d\u0161ia cenov\u00e1 dostupnos\u0165 bezpilotn\u00fdch lietadiel, zmenili sp\u00f4sob vedenia vojny.<\/li><\/ul>\n\n\n\n<p>Z h\u013eadiska \u010fal\u0161ieho v\u00fdvoja ukazuje GPI na rok 2022 tak\u00fd svet, v ktorom sa mnoh\u00e9 krajiny za\u010dali spam\u00e4t\u00e1va\u0165 zo \u0161oku sp\u00f4soben\u00e9ho pand\u00e9miou COVID-19. Mnoh\u00e9 d\u00f4sledky lockdownov v\u0161ak pretrv\u00e1vaj\u00fa, vr\u00e1tane naru\u0161enia a oneskorenia dod\u00e1vate\u013esk\u00e9ho re\u0165azca, nedostatku v\u00fdrobkov, vy\u0161\u0161\u00edch cien energi\u00ed a potrav\u00edn. Svet tie\u017e trp\u00ed rast\u00facou infl\u00e1ciou, ktor\u00e1 je v niektor\u00fdch krajin\u00e1ch najvy\u0161\u0161ia za posledn\u00fdch 40 rokov a zlep\u0161enie je v nedoh\u013eadne. N\u00e1rast cien potrav\u00edn a pohonn\u00fdch hm\u00f4t zv\u00fd\u0161il potravinov\u00fa neistotu a politick\u00fa nestabilitu na celom svete, ale najm\u00e4 v regi\u00f3noch s n\u00edzkou odolnos\u0165ou, ako je subsaharsk\u00e1 Afrika, ju\u017en\u00e1 \u00c1zia a Bl\u00edzky v\u00fdchod a Afrika.<\/p>\n\n\n\n<p><strong><u>KRITIKA: \u010cO MERIA A&nbsp;\u010cO NEMERIA GLOB\u00c1LNY MIEROV\u00dd INDEX<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>David Swanson z&nbsp;protivojnovej organiz\u00e1cie World BEYOND War pon\u00faka zauj\u00edmav\u00fa kritick\u00fa anal\u00fdzu Glob\u00e1lneho mierov\u00e9ho indexu In\u0161tit\u00fatu pre ekonomiku a mier. GPI je nie\u010do, \u010do mnoh\u00ed z&nbsp;mierotvorcov pou\u017e\u00edvaj\u00fa alebo sa na\u0148 odvol\u00e1vaj\u00fa, tak\u017ee je d\u00f4le\u017eit\u00e9 pochopi\u0165, \u010do obsahuje a&nbsp;\u010do nie, aby sme ho mohli pou\u017e\u00edva\u0165 \u010di nepou\u017e\u00edva\u0165 vhodn\u00fdm sp\u00f4sobom.<\/p>\n\n\n\n<p>V&nbsp;<a href=\"https:\/\/worldbeyondwar.org\/what-the-global-peace-index-does-and-does-not-measure\/\">\u010dl\u00e1nku pod n\u00e1zvom \u201e\u010co meria a nemeria glob\u00e1lny mierov\u00fd index\u201c<\/a>&nbsp;(What the Global Peace Index Does and Does Not Measure) David Swanson poukazuje na to, \u017ee mnoh\u00e9 z\u00e1padn\u00e9 krajiny s\u00fa v indexe hodnoten\u00e9 ako najmierovej\u0161ie n\u00e1rody, zatia\u013e\u010do s\u00fa hlavn\u00fdmi v\u00fdvozcami zbran\u00ed, hlavn\u00fdmi \u00fa\u010dastn\u00edkmi vojen inde vo svete a hlavnou pr\u00ed\u010dinou syst\u00e9mov\u00fdch zlyhan\u00ed, ktor\u00e9 ved\u00fa k nedostatku mieru v&nbsp;in\u00fdch krajin\u00e1ch. Mapuje ukazovatele pou\u017eit\u00e9 v indexe, kritizuje sp\u00f4sob ich v\u00e1\u017eenia a uv\u00e1dza mno\u017estvo podstatn\u00fdch ukazovate\u013eov, ktor\u00e9 s\u00fa v indexe vynechan\u00e9, vr\u00e1tane vojensk\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed a jednotiek v cudz\u00edch krajin\u00e1ch, zahrani\u010dn\u00fdch atent\u00e1tov a prevratov a \u010dlenstva vo vojensk\u00fdch alianci\u00e1ch \u010di medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch, ktor\u00e9 zabra\u0148uj\u00fa vojnov\u00fdm konfliktom. Na z\u00e1klade GPI sa napr. porovn\u00e1va mierumilovnos\u0165 na z\u00e1klade miery vr\u00e1\u017ed v krajin\u00e1ch, pri\u010dom sa nezmie\u0148uje o v\u00fdvoze zbran\u00ed ani o podpore vojen v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p>Ako pr\u00edklad poukazuje na Eur\u00f3psku \u00faniu, ktor\u00e1 z\u00edskala Nobelovu cenu za mier za to, \u017ee je mierov\u00fdm miestom pre \u017eivot, bez oh\u013eadu na to, \u017ee je jedn\u00fdm z hlavn\u00fdm v\u00fdvozcov zbran\u00ed, v\u00fdznamn\u00fdm \u00fa\u010dastn\u00edkom vojen v in\u00fdch krajin\u00e1ch a hlavnou pr\u00ed\u010dinou syst\u00e9mov\u00fdch zlyhan\u00ed, ktor\u00e9 ved\u00fa k nedostatku mieru v in\u00fdch krajin\u00e1ch. Napriek tomu sa eur\u00f3pske krajiny umiest\u0148uj\u00fa v indexe GPI na popredn\u00fdch prie\u010dkach.<\/p>\n\n\n\n<p>Index GPI meria 23 faktorov, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edva na v\u00fdpo\u010det dvoch aspektov:&nbsp; 1. stav vn\u00fatorn\u00e9ho mieru krajiny a&nbsp;2. stav vonkaj\u0161ieho mieru v krajine (stav mieru mimo jej hran\u00edc). N\u00e1sledne GPI prira\u010fuje jednotliv\u00fdm faktorom v\u00e1hy (sk\u00f3re). Samozrejme, \u0161t\u00e1ty, ak\u00fdmi s\u00fa napr. Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty americk\u00e9, z\u00edskavaj\u00fa z ve\u013ekej \u010dasti podporu, ke\u010f\u017ee ich vojny sa zvy\u010dajne neved\u00fa proti susedom, \u00famrtia v t\u00fdchto vojn\u00e1ch nie s\u00fa zvy\u010dajne \u00famrtiami ob\u010danov USA, pomoc ute\u010dencom je financovan\u00e1 ve\u013emi skromne, financuj\u00fa v\u0161ak vojakov OSN at\u010f.<\/p>\n\n\n\n<p>In\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 opatrenia nie s\u00fa v&nbsp;GPI zahrnut\u00e9 v\u00f4bec, ako napr\u00edklad:<\/p>\n\n\n\n<ul><li>Vojensk\u00e9 z\u00e1kladne a&nbsp;jednotky v&nbsp;zahrani\u010d\u00ed<\/li><li>Zahrani\u010dn\u00e9 z\u00e1kladne prijat\u00e9 v danej krajine<\/li><li>Zahrani\u010dn\u00e9 atent\u00e1ty<\/li><li>Zahrani\u010dn\u00e9 prevraty<\/li><li>Zbrane vo vzduchu, vo vesm\u00edre a na mori<\/li><li>Vojensk\u00fd v\u00fdcvik a \u00fadr\u017eba vojensk\u00fdch zbran\u00ed poskytovan\u00e1 cudz\u00edm krajin\u00e1m<\/li><li>\u010clenstvo vo vojensk\u00fdch alianci\u00e1ch<\/li><li>\u010clenstvo v medzin\u00e1rodn\u00fdch org\u00e1noch, s\u00fadoch a zmluv\u00e1ch o odzbrojen\u00ed, mieri a \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1vach<\/li><li>Invest\u00edcie do pl\u00e1nov neozbrojenej civilnej ochrany<\/li><li>Invest\u00edcie do mierov\u00e9ho vzdel\u00e1vania<\/li><li>Invest\u00edcie do vojnovej v\u00fdchovy, osl\u00e1v a glorifik\u00e1cie militarizmu<\/li><li>Ukladanie hospod\u00e1rskych sankci\u00ed a&nbsp;ostatn\u00fdch za\u0165a\u017een\u00ed in\u00fdm krajin\u00e1m.<\/li><\/ul>\n\n\n\n<p>Tak\u017ee ak o\u010dak\u00e1vame, \u017ee sa GPI zameria na vojnu a jej vyvol\u00e1vanie, celkov\u00fd rebr\u00ed\u010dek GPI je problematick\u00fd. Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty s\u00fa na 129., nie na 163. mieste. Palest\u00edna a Izrael s\u00fa ved\u013ea seba na 133. a 134. mieste. Kostarika sa nedostala do prvej tridsiatky. P\u00e4\u0165 z desiatich najmierumilovnej\u0161\u00edch kraj\u00edn na plan\u00e9te s\u00fa \u010dlenmi NATO. Preto presnej\u0161\u00edm hodnoten\u00edm, najm\u00e4 z&nbsp;poh\u013eadu zamerania sa na vojnu, je&nbsp;<a href=\"https:\/\/worldbeyondwar.org\/militarism-mapped\/\">Mapovanie militarizmu<\/a>.<\/p>\n\n\n\n<p>Hodnota GPI spo\u010d\u00edva v\u0161ak v&nbsp;preh\u013eadnom glob\u00e1lnom rebr\u00ed\u010dku jednotliv\u00fdch faktorov alebo s\u00faborov faktorov. M\u00f4\u017eeme polemizova\u0165 s v\u00fdberom \u00fadajov alebo s t\u00fdm, ako sa aplikuj\u00fa na rebr\u00ed\u010dky, ale celkovo je GPI, rozdelen\u00fd na jednotliv\u00e9 faktory, ve\u013emi dobr\u00fdm v\u00fdchodiskov\u00fdm bodom. Tu napr. vid\u00edme, ktor\u00e9 krajiny dosahuj\u00fa zl\u00e9 v\u00fdsledky v niektor\u00fdch faktoroch, ale dobr\u00e9 v in\u00fdch, a ktor\u00e9 s\u00fa priemern\u00e9 vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach. Umo\u017e\u0148uj\u00fa n\u00e1m tie\u017e h\u013eada\u0165 korel\u00e1cie medzi jednotliv\u00fdmi faktormi a zv\u00e1\u017ei\u0165 s\u00favislosti \u2013 kult\u00farne, aj ke\u010f nie \u0161tatistick\u00e9 \u2013 medzi jednotliv\u00fdmi faktormi.<\/p>\n\n\n\n<p>GPI je tie\u017e u\u017eito\u010dn\u00fd pri zhroma\u017e\u010fovan\u00ed ekonomick\u00fdch n\u00e1kladov r\u00f4znych druhov n\u00e1silia: \u201eV roku 2021 predstavoval glob\u00e1lny vplyv n\u00e1silia na hospod\u00e1rstvo 16,5 bili\u00f3na USD v st\u00e1lych americk\u00fdch dol\u00e1roch v roku 2021 v parite k\u00fapnej sily (PPP). To zodpoved\u00e1 10,9 % celosvetov\u00e9ho HDP alebo 2 117 USD na osobu. V porovnan\u00ed s predch\u00e1dzaj\u00facim rokom ide o n\u00e1rast o 12,4 %, teda o 1,82 bili\u00f3na USD,\u201c p\u00ed\u0161e sa v Spr\u00e1ve.<\/p>\n\n\n\n<p>S ur\u010ditou rezervou treba bra\u0165 aj odpor\u00fa\u010dania, ktor\u00e9 GPI vyprac\u00fava pod hlavi\u010dkou tzv. pozit\u00edvneho mieru. Jeho n\u00e1vrhy zah\u0155\u0148aj\u00fa zlep\u0161enie v t\u00fdchto oblastiach: \u201edobre funguj\u00faca vl\u00e1da, zdrav\u00e9 podnikate\u013esk\u00e9 prostredie, akceptovanie pr\u00e1v in\u00fdch, dobr\u00e9 vz\u0165ahy so susedmi, vo\u013en\u00fd tok inform\u00e1ci\u00ed, vysok\u00e1 \u00farove\u0148 \u013eudsk\u00e9ho kapit\u00e1lu, n\u00edzka miera korupcie a spravodliv\u00e9 rozdelenie zdrojov.\u201c Je zrejm\u00e9, \u017ee 100 % z nich s\u00fa dobr\u00e9 veci, ale 0 % sa priamo t\u00fdka vzdialen\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch vojen.<\/p>\n\n\n\n<p>Autor:<\/p>\n\n\n\n<p>IVETA KOMPI\u0160OV\u00c1<\/p>\n\n\n\n<p>Predsedn\u00ed\u010dka Spr\u00e1vnej rady OZ Zjednoten\u00ed za mier<\/p>\n\n\n\n<p>17. 7. 2022<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Pod\u013ea Glob\u00e1lneho mierov\u00e9ho indexu (GPI) za rok 2022 sa svet stal menej mierumilovn\u00fdm u\u017e jeden\u00e1sty raz za posledn\u00fdch 14 rokov, pri\u010dom priemern\u00e1 \u00farove\u0148 mierumilovnosti kraj\u00edn sa za posledn\u00fd rok zhor\u0161ila o 0,3 %.&nbsp;Celkovo sa mierumilovnos\u0165 zlep\u0161ila v 90 krajin\u00e1ch a zhor\u0161ila v 71 krajin\u00e1ch, \u010do poukazuje na to, \u017ee krajiny maj\u00fa tendenciu zhor\u0161ova\u0165 sa v [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4831,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[79,78],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4787"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4787"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4787\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4954,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4787\/revisions\/4954"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4831"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4787"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4787"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4787"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}