[English] Vojna na Ukrajine a my

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
[English]

Sedem smrteľných hriechov súÄasnej civilizácie:

  • bohatstvo bez práce,
  • pôžitok bez svedomia,
  • znalosti bez charakteru,
  • obchod bez morálky,
  • veda bez ľudskosti,
  • náboženstvo bez milosrdenstva,
  • politika bez princípov.

Mahátmá Gándhí

Od 24. februára 2022, kedy sa zaÄala „špeciálna vojenská operácia“ Ruska voÄi Ukrajine, s veľkým pohnutím sledujeme straÅ¡né udalosti na Ukrajine, v susednom Å¡táte. V televíznych správach denne vidíme extrémne pustoÅ¡enie. Zahynuli už desaÅ¥tisíce ľudí, Ukrajincov i Rusov. Je tam aj veľmi veľa ranených a až milióny uteÄencov. Sú tam i zruinované mestá, obrovské materiálne a ekologické Å¡kody. Nesmierne ľudské utrpenie. Peklo na zemi.

V posudzovaní uvedených skutoÄností dominuje tu názor, že bez akýchkoľvek pochybností Rusko (Putin) je agresor, ktorý hrubo poruÅ¡il medzinárodné právo a jeho konanie si zaslúži zásadné odsúdenie. Západ uvalil na Rusko vonkoncom bezprecedentné sankcie a Ukrajine poskytuje mimoriadne veľkú humanitárnu, materiálnu a tiež vojenskú podporu. Na Ukrajine hlasno znie odhodlanie vyhnaÅ¥ okupantov. Existuje tiež názor, že Putin niÄí nielen Ukrajinu, ale i samotné Rusko. Sú aj požiadavky, aby vÅ¡etky Å¡kody, spôsobené vojenskou inváziou, Rusko zaplatilo. 

Ako sa hrozné udalosti na Ukrajine týkajú nás, prostých ľudí, žijúcich v susedstve postihnutého Å¡tátu? Môžeme v tejto situácii nieÄo ovplyvniÅ¥ k lepÅ¡iemu? Ako?

KeÄ niÄivým ostreľovaním hynú aj nevinní ľudia a ich domy sa menia na ruiny, nesmieme sa iba neÄinne prizeraÅ¥; o to viac, že sa tak deje v naÅ¡ej blízkosti. Máme byÅ¥ ľudsky solidárni, súcitiÅ¥ s naÅ¡imi blížnymi. Pri extrémnych hrôzach nám to prikazuje naÅ¡e svedomie. A netýka sa to nás iba z Äisto ľudského hľadiska. Tú straÅ¡nú situáciu spôsobili ľudia nášho slovanského kmeňa, s kresÅ¥anskými národnými koreňmi – o to viac vojenské „rieÅ¡enie“ konfliktu volá po naÅ¡ej pozornosti. A vojna na Ukrajine sa nás týka i z pragmatických dôvodov – má znaÄné ekonomické dôsledky; nadregionálne, až celosvetové. Máme hospodársku krízu a veľkú infláciu, rapídne postihujúcu i existujúce úspory. V neposlednom rade máme aj obavy, aby táto „lokálna“ vojna neprepukla do nekontrolovateľných rozmerov…

Na naÅ¡ich politických reprezentantov sa nemôžeme náležite spoliehaÅ¥. Sú príliÅ¡ zahľadení do seba. Ich prioritou je úspech vo voľbách. NekonvenÄné názory a postoje nezriedka ignorujú, ba i potláÄajú. Stretávame sa s tendenÄnou filtráciou informácií, napríklad aj s blokovaním internetových stránok majúcich „škodlivý“ obsah. V oficiálnej politike Å¡tátu a v mienkotvorných médiách majú prím jednostranné postoje, nekritické voÄi chybám Západu.

V politike dominujú záujmy; nimi sú krivené a potláÄané princípy.

Slobodu slova máme už takmer tretinu storoÄia; teraz máme nielen možnosÅ¥, ale i morálnu povinnosÅ¥ ju využiÅ¥. Treba reagovaÅ¥ nahlas. Potenciál naÅ¡ich možností je nezanedbateľný.

Ak sa chceme do rieÅ¡enia situácie náležite zaangažovaÅ¥, musíme ju dobre poznaÅ¥, maÅ¥ poctivé úmysly a primerané schopnosti.

Poznáme dobre to, Äo sa v súÄasnosti deje na Ukrajine?

Treba vedieÅ¥ nielen o dneÅ¡ných hrôzach, ale aj o tom, Äo im predchádzalo. Preto pri prijímaní záverov buÄme opatrní!

Na prvý pohľad Putin je megazloÄinec, ktorý by mal byÅ¥ postavený pred medzinárodný súd; a Rusko, ktoré brutálne poruÅ¡ilo medzinárodné právo, by malo platiÅ¥ obrovské vojnové reparácie.

Ale keÄže chceme byÅ¥ objektívni a neunáhliÅ¥ sa, nevyhnime sa otázke: Aký podiel na vzniku aktuálnej vojny má druhá strana? Je ten podiel nulový, alebo dokonca až podstatný? Táto otázka je kľúÄová. Bez náležitej odpovede na túto otázku nemáme morálne právo odsúdiÅ¥ (len) Rusko a Putina. A kto je tá druhá strana?? Ukrajina? Kyjev? Washington?

PoÄiatkom terajÅ¡ej vojny na Ukrajine nie je 24. február 2022. Za predchádzajúcich osem rokov tam vo vojenskom konflikte zahynulo 14 – 15 tisíc ľudí. RozbuÅ¡kou boli rozporuplné majdanské udalosti. A eÅ¡te predtým tu boli roky vnútroÅ¡tátneho napätia, ovplyvňované Západom. O uvedených skutoÄnostiach máme nateraz nedostatoÄné vedomosti, preto (zatiaľ) neodsudzujeme (iba) Rusko, respektíve Putina!

Je náležité najprv zanalyzovaÅ¥ argumenty jednej aj druhej strany (tú druhú i jasne identifikovaÅ¥) a až potom sa postaviÅ¥ proti (hlavnému) vinníkovi.

Ukrajincom spontánne poskytujeme významnú humanitárnu pomoc, na ňu analýzu nepotrebujeme. Ak vÅ¡ak uvažujeme o vojenskej podpore jednej zo strán konfliktu (takou podporou je i poskytovanie modernej Å¥ažkej výzbroje), musíme zohľadňovaÅ¥ tiež podiel podporovanej strany na vzniku vojny (v záujme jedného vinníka nebojovaÅ¥ proti druhému vinníkovi). A je tu aj riziko, že budeme pôsobiÅ¥ ako prilievanie oleja do ohňa…

Že „špeciálna vojenská operácia“ je agresiou, je neodÅ¡kriepiteľné. Taktiež je neodÅ¡kriepiteľné, že Putin je zodpovedný za toto peklo. Nesporne spoluzodpovedné je i celé politické a vojenské vedenie Ruskej federácie. Zrnko pravdy je i v myÅ¡lienke „každý národ má takú vládu, akú si zaslúži“. Je vÅ¡ak chyba iba na ruskej strane?? PoruÅ¡ilo Rusko medzinárodné právo??

Čo je medzinárodné právo?? Naozaj Rusko porušilo medzinárodné právo??

Dovoľujeme si tvrdiť, že Západ má leví podiel na tom, že svet nemá spoľahlivé medzinárodné právo. Uplatňuje sa „právo“ silnejšieho. Veľkí môžu beztrestne akýkoľvek dokument premeniť na zdrap toaletného papiera. Čo je dovolené Bohovi, nie je dovolené volovi.

Ide o zložitú problematiku, ktorú nie je možné exaktne vysvetliÅ¥ v tomto krátkom zamyslení.

Na tomto mieste si lapidárne pomôžeme alegóriou:

V súboji dvoch boxerov v prvom kole kopne boxer A boxera B do rozkroku. Pravidlá nieÄo také nepripúšťajú, ale rozhodcovia tento brutálny faul tolerujú a nechajú ho bez povÅ¡imnutia. ÄŒasÅ¥ publika s nadÅ¡ením tlieska. Boxer B ustojí Å¡ok z kopanca do svojich gúľ a v druhom kole on kopne boxera A do jeho gúľ. Možno konÅ¡tatovaÅ¥, že boxer A pravidlá boxu v prvom kole poruÅ¡il (oficiálne pravidlá kopanec do gúľ nepripúšťajú a výnimku do kritického momentu nik nepovolil). Ale tým, že rozhodcovia takéto konanie pripustili, potichu de facto zaviedli „pružne“ modifikované pravidlá boxu, ktoré kopanec do rozkroku pripúšťajú. Z toho vyplýva, že kým boxer A konal unfair, boxer B konal férovo – podľa „pružne“ modifikovaných pravidiel boxu. Teda boxerovi B niÄ nemožno vyÄítaÅ¥.

Tu si dovolíme pripomenúť svojvoľné zbombardovanie Juhoslávie, vrátane Äínskeho veľvyslanectva v Belehrade, ozbrojenými silami Å¡tátov NATO v roku 1999, vedúce k „samostatnému“ Kosovu. Odcitujeme vyjadrenie bývalého ministra zahraniÄných vecí ÄŒeskej republiky Lubomíra Zaorálka: „Rusové totiž Äasto dávali najevo, že budeme platit za to, co se stalo v Kosovu, a za Å™adu tÄ›chto vÄ›cí. MyÅ¡lenka odplaty, za to, že my jsme byli tÄ›mi, kteří zaÄali zpochybňovat mezinárodní řád, a provedli jsme kroky, které znamenaly jeho rozbití. Pamatuji si, že i Putin to říkal v jednom z jeho projevů, že nám vůbec nedochází, co jsme v Kosovu udÄ›lali, a Å¾e si vůbec neuvÄ›domujeme, jaká vÄ›c se tam stala, a Å¾e to vÅ¡e bude mít důsledky. Tohle jsme opravdu opakovanÄ› od Rusů slyÅ¡eli, od Putina, od Lavrova, že za to zaplatíme“.

Madeleine Albrightová, rodená Körbelová, narodená v roku 1937 v Prahe v Å¾idovskej rodine, vychovaná ako katolíÄka, bývalá ministerka zahraniÄných vecí USA, iniciátorka bombardovania Juhoslávie, kritikmi nazývaná „balkánska mäsiarka“, zomrela dvadsiaty ôsmy deň „špeciálnej vojenskej operácie“ Ruska voÄi Ukrajine – 23. marca tohto roku. Bezprostredne po jej úmrtí súÄasný prezident USA svoju tuposÅ¥ a nadutosÅ¥ prezentoval výrokom „Amerika nemala oddanejÅ¡ieho obrancu demokracie a ľudských práv než ministerku Albrightovú. KeÄ budem myslieÅ¥ na Madeleine, vždy si budem pamätaÅ¥ jej vášnivú vieru, že Amerika je nenahraditeľný národ.“ Na poslednej rozlúÄke s Abrightovou, konanej 27. 4. 2022 vo Washingtonskej národnej katedrále pred viac ako 1400 významnými ľuÄmi z celého sveta, Joe Biden opäť zaperlil: „V dvadsiatom a dvadsiatom prvom storoÄí nemala sloboda väÄÅ¡ieho Å¡ampióna ako Madeleine Korbelovú-Albrightovú. Dnes si spomíname na veľkú hrdú AmeriÄanku, vÄaka ktorej sme vÅ¡etci hrdí na to, že sme AmeriÄania.“

Albrightovú, iniciátorku svojvoľnej vojenskej intervencie NATO do vnútroÅ¡tátneho konfliktu suverénneho Å¡tátu, vzdialeného od USA tisícky kilometrov, americký prezident Joe Biden zahrnul chválospevom. O Putinovi ale povedal, že je zabijak („killer“) – a to už rok pred „špeciálnou vojenskou operáciu“ Ruska.

Dvojaký meter mal Západ aj voÄi srbskému exprezidentovi Slobodanovi MiloÅ¡eviÄovi a voÄi Äilskému exprezidentovi Augustovi Pinochetovi. Generál Pinochet sa dostal k moci za pomoci USA krvavým Å¡tátnym prevratom. PoÄas vojenskej intervencie NATO v Juhoslávii Pinochet bol vo Veľkej Británii. Tu sa na základe Å¡panielskeho zatykaÄa ocitol v domácom väzení, z ktorého ho vÅ¡ak (zo zdravotných dôvodov) prepustili a vrátil sa do ÄŒile, kde (po rokoch) pred smrÅ¥ou prijal z rúk katolíckeho kňaza sviatosÅ¥ pomazania chorých. Pochovaný bol s vojenskými poctami. MiloÅ¡eviÄ zomrel za nejasných okolností vo väzení v holandskom Haagu…

Podobne dvojaký meter má Západ aj v celom rade iných prípadov. USA a EÚ už roky udeľujú sankcie Rusku za „anexiu“ Krymu a zároveň uznávajú Kosovo za samostatný Å¡tát. K takémuto postupu vyzývajú aj ÄalÅ¡ie Å¡táty. Teraz Západ až extrémnymi sankciami tlaÄí na Rusko za jeho vojenskú intervenciu na Ukrajine. To, že Západ totálne prehliada nezákonnosÅ¥ svojich vojenských intervencií (… Juhoslávia, Afganistan, Irak, Líbya, Sýria, …) a zároveň za nieÄo také urputne sankcionuje Rusko, spochybňuje dôveryhodnosÅ¥ Západu. Príslovie uÄí: Najprv si treba zamiesÅ¥ pred vlastným prahom!

Upozorňujeme aj na výhrady Äínskych diplomatov: „NATO je obranná aliancia? Je to vtip storoÄia.“ (ÄŒao Li-Å¥ien), „Pred 23 rokmi NATO zhodilo 420 tisíc bômb s hmotnosÅ¥ou 22 tisíc ton, vrátane 15 ton ochudobneného uránu bez sankcií BezpeÄnostnej rady OSN“ (Liu Xiaoming).

Pripomíname tiež, že americký prezident J. F. Kennedy poÄas karibskej krízy v roku 1962 zamedzil prístup sovietskym vojenským lodiam na Kubu, Äím priviedol vÅ¡etko obyvateľstvo sveta na pokraj záhuby. Ku svetovej katastrofe nedoÅ¡lo vÄaka rozvahe na sovietskej strane. AmeriÄania Kennedyho uctievajú, Putina zatracujú a ani teraz nebezpeÄný vojenský objekt vo svojej blízkosti nedovolia.

USA, NATO, EÚ a aj Ukrajinci by mali maÅ¥ pochopenie, že Rusko nechce strpieÅ¥ Ukrajinu v NATO.  

Zrejme nebol dobrý nápad sľubovaÅ¥ Ukrajine Älenstvo v NATO a v ukrajinskej ústave deklarovaÅ¥ vstup do NATO ako cieľ.

Vzhľadom na viaceré uvedené i neuvedené fakty a súvislosti neÄudo, že súÄasná „špeciálna vojenská operácia“ Ruska sa vo svete stretáva s istou mierou porozumenia.

Sme toho názoru, že ak niekto odmieta priznaÅ¥ podiel viny Západu na súÄasnej tragédii Ukrajiny, tak diskutovanú žalostnú pravdu popiera buÄ pre svoju neschopnosÅ¥ myslieÅ¥ objektívne, alebo pre svoju bezcharakternosÅ¥.

Ukrajina i Rusko sú teraz v extrémne Å¥ažkej situácii. Ako sa z nej dostaÅ¥?

Niektorí považujú za potrebné eÅ¡te viac posilňovaÅ¥ NATO a rieÅ¡enie vidia v porážke Ruska pomocou vojenskej podpory Ukrajiny. Volajú po Äalších a Äalších dodávkach moderných Å¥ažkých zbraní Ukrajine. OÄakávajú, že Rusko to dlho nemôže ustáť a prehrá.

Iní aj naÄalej žiadajú rozpustiÅ¥ NATO. Nedávno, 26. júna tohto roku v Madride, toto požadovali tisícky demonÅ¡trantov.

Sme toho názoru, že ako cieľ by víťazstvo vo vojne nemalo byÅ¥ nadradené prijateľnému mieru. PokraÄovanie vojny prináša Ukrajine i Rusku usmrtenie a zmrzaÄenie veľa ľudí, ruiny domov, niÄenie vÅ¡etkého možného, mnoho sĺz a zaÅ¥atých pästí… Vojna nepatrí do inteligentnej ľudskej spoloÄnosti.

Hľadajme cesty k prímeriu, k rozvážnej diskusii a k ukonÄeniu vojny!

Autor Älánku: Michal PetroviÄ Slovanský

Člen OZ Zjednotení za mier


Top články

Peace in Ukraine

[English] Vojna na Ukrajine a my

GPI2022

[English] GLOBÁLNY MIEROVÝ INDEX / GLOBAL PEACE INDEX (GPI) ZA ROK 2022

program 3

PROGRAM – INTERNATIONAL PEACE FORUM

ZJEDNOTENÍ ZA MIER

Svet sa nebezpečne priblížil k novej globálnej konfrontácii. Medzinárodný poriadok je v troskách. Veľmoci dlhodobo podkopávajú zmluvne zakotvené pravidlá účelovým výkladom, ignorovaním zásad mierového spolunažívania i bezohľadnou vojenskou agresiou.

Výsledkom je chaos, pokrytectvo a svojvôľa medzinárodných vzťahov.

V spore o to, kam sme sa za uplynulé štvrťstoročie dostali, niet nevinných. Ľudia sa zhodujú v jednom: všetci chceme mier. Nie všetci však pracujeme v jeho prospech.

Preto považujeme za nevyhnutné zastaviť roztáčajúcu sa špirálu militarizmu, násilia a nenávisti, prihlásiť sa k tradíciám humanizmu, mieru a nenásilia a vyzvať všetkých ľudí dobrej vôle na spoločné prijatie a presadzovanie opatrení, ktoré povedú ku kultúre mieru, spolupráce a bezpečnosti pre všetkých.