{"id":4786,"date":"2022-07-17T14:11:16","date_gmt":"2022-07-17T12:11:16","guid":{"rendered":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/globalny-mierovy-index-global-peace-index-gpi-za-rok-2022\/"},"modified":"2022-07-23T10:34:20","modified_gmt":"2022-07-23T08:34:20","slug":"globalny-mierovy-index-global-peace-index-gpi-za-rok-2022","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/globalny-mierovy-index-global-peace-index-gpi-za-rok-2022\/","title":{"rendered":"[Czech] GLOB\u00c1LNY MIEROV\u00dd INDEX \/ GLOBAL PEACE INDEX (GPI) ZA ROK 2022"},"content":{"rendered":"[Czech] \n<p><strong>Pod&Auml;&frac34;a Glob&Atilde;&iexcl;lneho mierov&Atilde;&copy;ho indexu (GPI) za rok 2022 sa svet stal menej mierumilovn&Atilde;&frac12;m u&Aring;&frac34; jeden&Atilde;&iexcl;sty raz za posledn&Atilde;&frac12;ch 14 rokov, pri&Auml;om priemern&Atilde;&iexcl; &Atilde;&ordm;rove&Aring;&#710; mierumilovnosti kraj&Atilde;&shy;n sa za posledn&Atilde;&frac12; rok zhor&Aring;&iexcl;ila o 0,3 %.<\/strong> Celkovo sa mierumilovnos&Aring;&yen; zlep&Aring;&iexcl;ila v 90 krajin&Atilde;&iexcl;ch a zhor&Aring;&iexcl;ila v 71 krajin&Atilde;&iexcl;ch, &Auml;o poukazuje na to, &Aring;&frac34;e krajiny maj&Atilde;&ordm; tendenciu zhor&Aring;&iexcl;ova&Aring;&yen; sa v GPI ove&Auml;&frac34;a r&Atilde;&frac12;chlej&Aring;&iexcl;ie ako sa zlep&Aring;&iexcl;ova&Aring;&yen; a &Aring;&frac34;e pokles mierovosti je vo v&Aring;&iexcl;eobecnosti r&Atilde;&frac12;chlej&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy; ako jeho zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;enie.<\/p>\n\n\n\n<p>GPI hodnot&Atilde;&shy; 163 nez&Atilde;&iexcl;visl&Atilde;&frac12;ch &Aring;&iexcl;t&Atilde;&iexcl;tov a &Atilde;&ordm;zem&Atilde;&shy; pod&Auml;&frac34;a &Atilde;&ordm;rovne ich mierumilovnosti. U&Aring;&frac34; 16. vydanie <a href=\"https:\/\/www.visionofhumanity.org\/wp-content\/uploads\/2022\/06\/GPI-2022-web.pdf\">spr&Atilde;&iexcl;vy GPI<\/a> vypracoval In&Aring;&iexcl;tit&Atilde;&ordm;t pre ekonomiku a mier (Institute for Economics &amp; Peace &#8211; IEP) a je hlavn&Atilde;&frac12;m svetov&Atilde;&frac12;m meradlom glob&Atilde;&iexcl;lnej mierumilovnosti. Predstavuje najkomplexnej&Aring;&iexcl;ie &Atilde;&ordm;daje zalo&Aring;&frac34;en&Atilde;&copy; na trendoch v oblasti mieru, jeho ekonomickej hodnote a o tom, ako rozv&Atilde;&shy;ja&Aring;&yen; mierov&Atilde;&copy; spolo&Auml;nosti.<\/p>\n\n\n\n<p><strong><u>HLAVN&Atilde;&#8240; V&Atilde;SLEDKY SPR&Atilde;VY<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>V roku 2022 mierumilovnos&Aring;&yen; klesla na najni&Aring;&frac34;&Aring;&iexcl;iu &Atilde;&ordm;rove&Aring;&#710; za posledn&Atilde;&frac12;ch 15 rokov, k &Auml;omu prispela ekonomick&Atilde;&iexcl; neistota po skon&Auml;en&Atilde;&shy; pand&Atilde;&copy;mie COVID-19 a konflikt na Ukrajine. Najmierumilovnej&Aring;&iexcl;ou krajinou na svete zost&Atilde;&iexcl;va <strong>Island,<\/strong> t&Atilde;&ordm;to poz&Atilde;&shy;ciu si dr&Aring;&frac34;&Atilde;&shy; od roku 2008. Na vrchole rebr&Atilde;&shy;&Auml;ka sa k nemu pridali Nov&Atilde;&frac12; Z&Atilde;&copy;land, &Atilde;rsko, D&Atilde;&iexcl;nsko a Rak&Atilde;&ordm;sko.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Afganistan<\/strong> je u&Aring;&frac34; piaty rok po sebe najmenej mierumilovnou krajinou na svete, za n&Atilde;&shy;m nasleduj&Atilde;&ordm; Jemen, S&Atilde;&frac12;ria, Rusko a Ju&Aring;&frac34;n&Atilde;&frac12; Sud&Atilde;&iexcl;n. V&Aring;&iexcl;etky tieto krajiny boli medzi desiatimi najmenej mierov&Atilde;&frac12;mi krajinami za posledn&Atilde;&copy; tri roky.<\/p>\n\n\n\n<p>Nie je prekvapen&Atilde;&shy;m, &Aring;&frac34;e dve z piatich kraj&Atilde;&shy;n s najv&Atilde;&curren;&Auml;&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy;m zhor&Aring;&iexcl;en&Atilde;&shy;m mierumilovnosti boli Rusko a Ukrajina, k nim sa pridali Guinea, Burkina Faso a Haiti. V&Aring;&iexcl;etky tieto zhor&Aring;&iexcl;enia boli sp&Atilde;&acute;soben&Atilde;&copy; prebiehaj&Atilde;&ordm;cimi konfliktmi.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Najpokojnej&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy;m regi&Atilde;&sup3;nom na svete je Eur&Atilde;&sup3;pa<\/strong>, kde sa nach&Atilde;&iexcl;dza sedem z desiatich najmierumilovnej&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy;ch kraj&Atilde;&shy;n.<\/p>\n\n\n\n<p>Najv&Atilde;&curren;&Auml;&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy; pokles mierumilovnosti v jednotliv&Atilde;&frac12;ch regi&Atilde;&sup3;noch zaznamenali pod&Auml;&frac34;a o&Auml;ak&Atilde;&iexcl;vania Rusko a Eur&Atilde;&iexcl;zia, za ktor&Atilde;&frac12;mi nasledovala Severn&Atilde;&iexcl; Amerika. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou viedol k ve&Auml;&frac34;k&Atilde;&copy;mu n&Atilde;&iexcl;rastu po&Auml;tu obet&Atilde;&shy; konfliktov, ako aj k prudk&Atilde;&copy;mu zhor&Aring;&iexcl;eniu ukazovate&Auml;&frac34;ov, ako s&Atilde;&ordm; ute&Auml;enci a vn&Atilde;&ordm;torne vys&Atilde;&shy;dlen&Atilde;&copy; osoby, politick&Atilde;&iexcl; nestabilita a politick&Atilde;&frac12; teror. Konflikt na Ukrajine mal bezprostredn&Atilde;&copy; d&Atilde;&acute;sledky mimo regi&Atilde;&sup3;nu Ruska a Eur&Atilde;&iexcl;zie, najm&Atilde;&curren; pre ukazovate&Auml;&frac34; vz&Aring;&yen;ahov so susedn&Atilde;&frac12;mi krajinami, ktor&Atilde;&frac12; zaznamenal prudk&Atilde;&copy; zhor&Aring;&iexcl;enie.<\/p>\n\n\n\n<p><strong><u>HLAVN&Atilde;&#8240; ZISTENIA<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<ul><li>Priemern&Atilde;&iexcl; &Atilde;&ordm;rove&Aring;&#710; glob&Atilde;&iexcl;lneho mieru sa v glob&Atilde;&iexcl;lnom mierovom indexe za rok 2022 zhor&Aring;&iexcl;ila o 0,3 %. Hoci je toto zhor&Aring;&iexcl;enie mal&Atilde;&copy;, pokra&Auml;uje v dlhodobom trende, ke&Auml; sa index GPI zhor&Aring;&iexcl;il v jeden&Atilde;&iexcl;stich z posledn&Atilde;&frac12;ch 14 rokov.<\/li><li>V minulom roku zaznamenalo zlep&Aring;&iexcl;enie 90 kraj&Atilde;&shy;n, zatia&Auml;&frac34; &Auml;o 71 kraj&Atilde;&shy;n zaznamenalo zhor&Aring;&iexcl;enie indexu mierumilovnosti. Tri krajiny nezaznamenali &Aring;&frac34;iadnu zmenu svojho celkov&Atilde;&copy;ho sk&Atilde;&sup3;re.<\/li><li>Z 23 ukazovate&Auml;&frac34;ov GPI 10 zaznamenalo zlep&Aring;&iexcl;enie a 13 zhor&Aring;&iexcl;enie.<\/li><li>Najv&Atilde;&curren;&Auml;&Aring;&iexcl;ie zhor&Aring;&iexcl;enie bolo zaznamenan&Atilde;&copy; na stupnici politick&Atilde;&copy;ho teroru, vz&Aring;&yen;ahov so susedn&Atilde;&frac12;mi krajinami, intenzity vn&Atilde;&ordm;torn&Atilde;&copy;ho konfliktu, po&Auml;tu ute&Auml;encov a vn&Atilde;&ordm;torne vys&Atilde;&shy;dlen&Atilde;&frac12;ch os&Atilde;&acute;b a politickej nestability.<\/li><li>V&Atilde;&frac12;razn&Atilde;&copy; medziro&Auml;n&Atilde;&copy; zlep&Aring;&iexcl;enie zaznamenalo nieko&Auml;&frac34;ko ukazovate&Auml;&frac34;ov vr&Atilde;&iexcl;tane vplyvu terorizmu, jadrov&Atilde;&frac12;ch a &Aring;&yen;a&Aring;&frac34;k&Atilde;&frac12;ch zbran&Atilde;&shy;, &Atilde;&ordm;mrt&Atilde;&shy; v d&Atilde;&acute;sledku vn&Atilde;&ordm;torn&Atilde;&copy;ho konfliktu, vojensk&Atilde;&frac12;ch v&Atilde;&frac12;davkov, miery uv&Atilde;&curren;znenia a vn&Atilde;&shy;mania kriminality. Po&Auml;et &Atilde;&ordm;mrt&Atilde;&shy; v d&Atilde;&acute;sledku terorizmu za posledn&Atilde;&frac12;ch sedem rokov kles&Atilde;&iexcl;.<\/li><li>Regi&Atilde;&sup3;n Bl&Atilde;&shy;zkeho v&Atilde;&frac12;chodu a severnej Afriky (MENA) zostal najmenej mierov&Atilde;&frac12;m regi&Atilde;&sup3;nom na svete. Nach&Atilde;&iexcl;dzaj&Atilde;&ordm; sa v &Aring;&#710;om dve z piatich najmenej mierov&Atilde;&frac12;ch kraj&Atilde;&shy;n sveta. V uplynulom roku v&Aring;&iexcl;ak zaznamenal druh&Atilde;&copy; najv&Atilde;&curren;&Auml;&Aring;&iexcl;ie region&Atilde;&iexcl;lne zlep&Aring;&iexcl;enie.<\/li><li>Eur&Atilde;&sup3;pa zost&Atilde;&iexcl;va najmierumilovnej&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy;m regi&Atilde;&sup3;nom na svete. V tomto regi&Atilde;&sup3;ne sa nach&Atilde;&iexcl;dzaj&Atilde;&ordm; &Aring;&iexcl;tyri z piatich najmierumilovnej&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy;ch kraj&Atilde;&shy;n a len jedna eur&Atilde;&sup3;pska krajina sa umiestnila mimo prvej polovice indexu.<\/li><li>Najmierovej&Aring;&iexcl;ou krajinou je Island, ktor&Atilde;&frac12; si t&Atilde;&ordm;to poz&Atilde;&shy;ciu dr&Aring;&frac34;&Atilde;&shy; od za&Auml;iatku zostavovania indexu. Afganistan zost&Atilde;&iexcl;va najmenej mierumilovnou krajinou; t&Atilde;&ordm;to poz&Atilde;&shy;ciu si dr&Aring;&frac34;&Atilde;&shy; u&Aring;&frac34; p&Atilde;&curren;&Aring;&yen; rokov.<\/li><\/ul>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<p><strong>SLOVENSKO V&nbsp;PRVEJ DVADSIADKE NAJMIERUMILOVNEJ&Aring;&nbsp;&Atilde;CH KRAJ&Atilde;N SVETA<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>V tabu&Auml;&frac34;ke ni&Aring;&frac34;&Aring;&iexcl;ie n&Atilde;&iexcl;jdete prv&Atilde;&ordm; dvadsiatku najmierumilovnej&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy;ch kraj&Atilde;&shy;n sveta, ktor&Atilde;&ordm; uzatv&Atilde;&iexcl;ra Slovensko (oproti minul&Atilde;&copy;mu roku sme si polep&Aring;&iexcl;ili o 5 miest).<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-full\"><img loading=\"lazy\" width=\"364\" height=\"442\" src=\"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/Obrazok1.png\" alt=\"[Czech] \" class=\"wp-image-4585\" srcset=\"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/Obrazok1.png 364w, https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/Obrazok1-247x300.png 247w\" sizes=\"(max-width: 364px) 100vw, 364px\" \/><figcaption>Zdroj: <a href=\"https:\/\/www.visionofhumanity.org\/wp-content\/uploads\/2022\/06\/GPI-2022-web.pdf\">GPI-2022-web.pdf (visionofhumanity.org)<\/a><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n<p><strong><u>VPLYV VOJNY NA UKRAJINE NA MIERUMILOVNOS&Aring;&curren;<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Vypuknutie vojny na Ukrajine ovplyvnilo glob&Atilde;&iexcl;lny mier viacer&Atilde;&frac12;mi sp&Atilde;&acute;sobmi, z ktor&Atilde;&frac12;ch mnoh&Atilde;&copy; bud&Atilde;&ordm; zachyten&Atilde;&copy; v bud&Atilde;&ordm;coro&Auml;nom indexe GPI. Ak krajiny NATO splnia svoje nov&Atilde;&copy; z&Atilde;&iexcl;v&Atilde;&curren;zky t&Atilde;&frac12;kaj&Atilde;&ordm;ce sa vojensk&Atilde;&frac12;ch v&Atilde;&frac12;davkov, ich v&Atilde;&frac12;davky sa v nasleduj&Atilde;&ordm;cich rokoch zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;ia o&nbsp;7 %, &Auml;o bude ma&Aring;&yen; negat&Atilde;&shy;vny vplyv na ich sk&Atilde;&sup3;re. Vojna pod&Auml;iarkla v&Atilde;&frac12;znam technol&Atilde;&sup3;gi&Atilde;&shy; pri formovan&Atilde;&shy; vedenia konfliktov, pri&Auml;om zd&Atilde;&acute;raznila, ako mobiln&Atilde;&copy; technol&Atilde;&sup3;gie piatej gener&Atilde;&iexcl;cie (5G), revol&Atilde;&ordm;cia v soci&Atilde;&iexcl;lnych m&Atilde;&copy;di&Atilde;&iexcl;ch, umel&Atilde;&iexcl; inteligencia a v&Atilde;&curren;&Auml;&Aring;&iexcl;ia cenov&Atilde;&iexcl; dostupnos&Aring;&yen; bezpilotn&Atilde;&frac12;ch lietadiel zmenili vedenie vojny. Konflikt pouk&Atilde;&iexcl;zal na prechod od statick&Atilde;&frac12;ch spravodajsk&Atilde;&frac12;ch inform&Atilde;&iexcl;ci&Atilde;&shy; k zhroma&Aring;&frac34;&Auml;ovaniu inform&Atilde;&iexcl;ci&Atilde;&shy; v re&Atilde;&iexcl;lnom &Auml;ase prostredn&Atilde;&shy;ctvom soci&Atilde;&iexcl;lnych m&Atilde;&copy;di&Atilde;&shy;.<\/p>\n\n\n\n<p>V&nbsp;progn&Atilde;&sup3;ze Spr&Atilde;&iexcl;vy GPI sa&nbsp;predpoklad&Atilde;&iexcl;, &Aring;&frac34;e konflikt na Ukrajine e&Aring;&iexcl;te viac preh&Auml;&ordm;bi u&Aring;&frac34; aj tak nestabiln&Atilde;&copy; podmienky &#8211; ur&Atilde;&frac12;chli glob&Atilde;&iexcl;lnu infl&Atilde;&iexcl;ciu, pri&Auml;om z&Atilde;&iexcl;padn&Atilde;&copy; sankcie e&Aring;&iexcl;te viac prispej&Atilde;&ordm; k nedostatku a n&Atilde;&iexcl;rastu cien. Tieto vplyvy boli v indexe GPI na rok 2022 zachyten&Atilde;&copy; len &Auml;iasto&Auml;ne. Kr&Atilde;&iexcl;tkodob&Atilde;&copy; d&Atilde;&acute;sledky konfliktu na glob&Atilde;&iexcl;lny mier m&Atilde;&acute;&Aring;&frac34;u vies&Aring;&yen; k zhor&Aring;&iexcl;eniu potravinovej bezpe&Auml;nosti, zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;eniu militariz&Atilde;&iexcl;cie a vojensk&Atilde;&frac12;ch v&Atilde;&frac12;davkov v Eur&Atilde;&sup3;pe a k v&Atilde;&curren;&Auml;&Aring;&iexcl;ej pravdepodobnosti politickej nestability a n&Atilde;&iexcl;siln&Atilde;&frac12;ch demon&Aring;&iexcl;tr&Atilde;&iexcl;ci&Atilde;&shy;.<\/p>\n\n\n\n<p><strong><u>VPLYV VOJNY NA UKRAJINE &acirc;&#8364;&#8220; ZISTENIA<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<ul><li>Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktor&Atilde;&frac12; sa za&Auml;al vo febru&Atilde;&iexcl;ri 2022, u&Aring;&frac34; vyvolal z&Atilde;&iexcl;sadn&Atilde;&copy; zmeny v obrann&Atilde;&frac12;ch postojoch a politik&Atilde;&iexcl;ch, dod&Atilde;&iexcl;vate&Auml;&frac34;sk&Atilde;&frac12;ch re&Aring;&yen;azcoch a potravinovej bezpe&Auml;nosti.<\/li><li>Infl&Atilde;&iexcl;cia sa zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;ila na celom svete a za&Auml;iatkom roka 2022 dosiahla v USA 8 % ro&Auml;ne a v Eur&Atilde;&sup3;pe 7 %. Prebiehaj&Atilde;&ordm;ci konflikt na Ukrajine bude ma&Aring;&yen; pravdepodobne za n&Atilde;&iexcl;sledok &Auml;al&Aring;&iexcl;iu infl&Atilde;&iexcl;ciu.<\/li><li>Glob&Atilde;&iexcl;lne vojensk&Atilde;&copy; v&Atilde;&frac12;davky, ktor&Atilde;&copy; od roku 2014 r&Atilde;&iexcl;stli miernym tempom, dostali v roku 2022 nov&Atilde;&frac12; impulz. Mnoh&Atilde;&copy; krajiny NATO sa zaviazali, &Aring;&frac34;e do roku 2024 zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;ia svoje rozpo&Auml;ty na obranu na &Atilde;&ordm;rove&Aring;&#710; bli&Aring;&frac34;&Aring;&iexcl;iu alebo vy&Aring;&iexcl;&Aring;&iexcl;iu, ako s&Atilde;&ordm; odpor&Atilde;&ordm;&Auml;an&Atilde;&copy; 2 % HDP.<\/li><li>Ak bud&Atilde;&ordm; v&Aring;&iexcl;etci &Auml;lenovia dodr&Aring;&frac34;iava&Aring;&yen; minim&Atilde;&iexcl;lne obrann&Atilde;&copy; po&Aring;&frac34;iadavky aliancie, obrann&Atilde;&frac12; rozpo&Auml;et NATO by sa mohol v bl&Atilde;&shy;zkej bud&Atilde;&ordm;cnosti zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;i&Aring;&yen; o&nbsp;7 %.<\/li><li>&Aring;&nbsp;t&Atilde;&iexcl;ty ako Nemecko, Taliansko, D&Atilde;&iexcl;nsko, Belgicko, &Aring;&nbsp;panielsko, N&Atilde;&sup3;rsko a &Auml;al&Aring;&iexcl;ie sa dohodli, &Aring;&frac34;e v nasleduj&Atilde;&ordm;cich rokoch zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;ia svoje obrann&Atilde;&copy; rozpo&Auml;ty smerom k odpor&Atilde;&ordm;&Auml;an&Atilde;&copy;mu minimu NATO.<\/li><li>Franc&Atilde;&ordm;zsko a Po&Auml;&frac34;sko pris&Auml;&frac34;&Atilde;&ordm;bili &Auml;al&Aring;&iexcl;ie zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;enie financovania obrany v&Atilde;&frac12;razne nad &Atilde;&ordm;rove&Aring;&#710; 2 %, zatia&Auml;&frac34; &Auml;o USA zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;ia v&Atilde;&frac12;davky na 813 mili&Atilde;&iexcl;rd dol&Atilde;&iexcl;rov alebo 3,8 % HDP.<\/li><li>&Auml;&#338;&Atilde;&shy;na ozn&Atilde;&iexcl;mila zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;enie vojensk&Atilde;&frac12;ch v&Atilde;&frac12;davkov &#8211; na rok 2022 sa pl&Atilde;&iexcl;nuje n&Atilde;&iexcl;rast o 7,1 % v porovnan&Atilde;&shy; s predch&Atilde;&iexcl;dzaj&Atilde;&ordm;cim rokom. Zd&Atilde;&iexcl; sa v&Aring;&iexcl;ak, &Aring;&frac34;e to nes&Atilde;&ordm;vis&Atilde;&shy; priamo s vypuknut&Atilde;&shy;m vojny v Eur&Atilde;&sup3;pe, ale sk&Atilde;&acute;r s medzin&Atilde;&iexcl;rodnou a region&Atilde;&iexcl;lnou geopolitikou.<\/li><li>25 kraj&Atilde;&shy;n v Eur&Atilde;&sup3;pe zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;ilo svoje v&Atilde;&frac12;davky v pomere k HDP v rokoch 2020 a 2021 v porovnan&Atilde;&shy; s&nbsp;11 krajinami, ktor&Atilde;&copy; v&Atilde;&frac12;davky zn&Atilde;&shy;&Aring;&frac34;ili.<\/li><li>Soci&Atilde;&iexcl;lne m&Atilde;&copy;di&Atilde;&iexcl; menia sp&Atilde;&acute;sob zhroma&Aring;&frac34;&Auml;ovania spravodajsk&Atilde;&frac12;ch inform&Atilde;&iexcl;ci&Atilde;&shy;, napr&Atilde;&shy;klad Ukrajinci pou&Aring;&frac34;&Atilde;&shy;vaj&Atilde;&ordm; spolo&Auml;nos&Aring;&yen; Meta na hromadn&Atilde;&copy; z&Atilde;&shy;skavanie &Atilde;&ordm;dajov o pohybe rusk&Atilde;&frac12;ch vojsk. Spravodajsk&Atilde;&copy; inform&Atilde;&iexcl;cie sa tie&Aring;&frac34; zdie&Auml;&frac34;aj&Atilde;&ordm; okam&Aring;&frac34;ite, v &acirc;&#8364;&#382;surovom&acirc;&#8364;&#339; stave a s&nbsp;n&Atilde;&shy;zkou mierou anal&Atilde;&frac12;zy.<\/li><li>Vojna a medzin&Atilde;&iexcl;rodn&Atilde;&copy; sankcie uvalen&Atilde;&copy; na Rusko vyvolali &Auml;al&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy; tlak na ceny potrav&Atilde;&shy;n, ke&Auml;&Aring;&frac34;e Rusko aj Ukrajina s&Atilde;&ordm; ve&Auml;&frac34;k&Atilde;&frac12;mi v&Atilde;&frac12;vozcami po&Auml;&frac34;nohospod&Atilde;&iexcl;rskych komod&Atilde;&shy;t. Obe krajiny vyv&Atilde;&iexcl;&Aring;&frac34;aj&Atilde;&ordm; aj zemn&Atilde;&frac12; plyn &#8211; d&Atilde;&acute;le&Aring;&frac34;it&Atilde;&ordm; zlo&Aring;&frac34;ku pri v&Atilde;&frac12;robe hnoj&Atilde;&shy;v.<\/li><li>Niektor&Atilde;&copy; krajiny subsaharskej Afriky, ktor&Atilde;&copy; u&Aring;&frac34; z&Atilde;&iexcl;pasia s potravinovou neistotou a podv&Atilde;&frac12;&Aring;&frac34;ivou, boli v minulosti ve&Auml;&frac34;mi z&Atilde;&iexcl;visl&Atilde;&copy; od dod&Atilde;&iexcl;vok obilia z Ruska a Ukrajiny.<\/li><li>V ukrajinskom konflikte mobiln&Atilde;&copy; technol&Atilde;&sup3;gie piatej gener&Atilde;&iexcl;cie (5G), revol&Atilde;&ordm;cia soci&Atilde;&iexcl;lnych m&Atilde;&copy;di&Atilde;&shy;, umel&Atilde;&iexcl; inteligencia a v&Atilde;&curren;&Auml;&Aring;&iexcl;ia cenov&Atilde;&iexcl; dostupnos&Aring;&yen; bezpilotn&Atilde;&frac12;ch lietadiel, zmenili sp&Atilde;&acute;sob vedenia vojny.<\/li><\/ul>\n\n\n\n<p>Z h&Auml;&frac34;adiska &Auml;al&Aring;&iexcl;ieho v&Atilde;&frac12;voja ukazuje GPI na rok 2022 tak&Atilde;&frac12; svet, v ktorom sa mnoh&Atilde;&copy; krajiny za&Auml;ali spam&Atilde;&curren;t&Atilde;&iexcl;va&Aring;&yen; zo &Aring;&iexcl;oku sp&Atilde;&acute;soben&Atilde;&copy;ho pand&Atilde;&copy;miou COVID-19. Mnoh&Atilde;&copy; d&Atilde;&acute;sledky lockdownov v&Aring;&iexcl;ak pretrv&Atilde;&iexcl;vaj&Atilde;&ordm;, vr&Atilde;&iexcl;tane naru&Aring;&iexcl;enia a oneskorenia dod&Atilde;&iexcl;vate&Auml;&frac34;sk&Atilde;&copy;ho re&Aring;&yen;azca, nedostatku v&Atilde;&frac12;robkov, vy&Aring;&iexcl;&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy;ch cien energi&Atilde;&shy; a potrav&Atilde;&shy;n. Svet tie&Aring;&frac34; trp&Atilde;&shy; rast&Atilde;&ordm;cou infl&Atilde;&iexcl;ciou, ktor&Atilde;&iexcl; je v niektor&Atilde;&frac12;ch krajin&Atilde;&iexcl;ch najvy&Aring;&iexcl;&Aring;&iexcl;ia za posledn&Atilde;&frac12;ch 40 rokov a zlep&Aring;&iexcl;enie je v nedoh&Auml;&frac34;adne. N&Atilde;&iexcl;rast cien potrav&Atilde;&shy;n a pohonn&Atilde;&frac12;ch hm&Atilde;&acute;t zv&Atilde;&frac12;&Aring;&iexcl;il potravinov&Atilde;&ordm; neistotu a politick&Atilde;&ordm; nestabilitu na celom svete, ale najm&Atilde;&curren; v regi&Atilde;&sup3;noch s n&Atilde;&shy;zkou odolnos&Aring;&yen;ou, ako je subsaharsk&Atilde;&iexcl; Afrika, ju&Aring;&frac34;n&Atilde;&iexcl; &Atilde;zia a Bl&Atilde;&shy;zky v&Atilde;&frac12;chod a Afrika.<\/p>\n\n\n\n<p><strong><u>KRITIKA: &Auml;&#338;O MERIA A&nbsp;&Auml;&#338;O NEMERIA GLOB&Atilde;LNY MIEROV&Atilde; INDEX<\/u><\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>David Swanson z&nbsp;protivojnovej organiz&Atilde;&iexcl;cie World BEYOND War pon&Atilde;&ordm;ka zauj&Atilde;&shy;mav&Atilde;&ordm; kritick&Atilde;&ordm; anal&Atilde;&frac12;zu Glob&Atilde;&iexcl;lneho mierov&Atilde;&copy;ho indexu In&Aring;&iexcl;tit&Atilde;&ordm;tu pre ekonomiku a mier. GPI je nie&Auml;o, &Auml;o mnoh&Atilde;&shy; z&nbsp;mierotvorcov pou&Aring;&frac34;&Atilde;&shy;vaj&Atilde;&ordm; alebo sa na&Aring;&#710; odvol&Atilde;&iexcl;vaj&Atilde;&ordm;, tak&Aring;&frac34;e je d&Atilde;&acute;le&Aring;&frac34;it&Atilde;&copy; pochopi&Aring;&yen;, &Auml;o obsahuje a&nbsp;&Auml;o nie, aby sme ho mohli pou&Aring;&frac34;&Atilde;&shy;va&Aring;&yen; &Auml;i nepou&Aring;&frac34;&Atilde;&shy;va&Aring;&yen; vhodn&Atilde;&frac12;m sp&Atilde;&acute;sobom.<\/p>\n\n\n\n<p>V&nbsp;<a href=\"https:\/\/worldbeyondwar.org\/what-the-global-peace-index-does-and-does-not-measure\/\">&Auml;l&Atilde;&iexcl;nku pod n&Atilde;&iexcl;zvom &acirc;&#8364;&#382;&Auml;&#338;o meria a nemeria glob&Atilde;&iexcl;lny mierov&Atilde;&frac12; index&acirc;&#8364;&#339;<\/a> (What the Global Peace Index Does and Does Not Measure) David Swanson poukazuje na to, &Aring;&frac34;e mnoh&Atilde;&copy; z&Atilde;&iexcl;padn&Atilde;&copy; krajiny s&Atilde;&ordm; v indexe hodnoten&Atilde;&copy; ako najmierovej&Aring;&iexcl;ie n&Atilde;&iexcl;rody, zatia&Auml;&frac34;&Auml;o s&Atilde;&ordm; hlavn&Atilde;&frac12;mi v&Atilde;&frac12;vozcami zbran&Atilde;&shy;, hlavn&Atilde;&frac12;mi &Atilde;&ordm;&Auml;astn&Atilde;&shy;kmi vojen inde vo svete a hlavnou pr&Atilde;&shy;&Auml;inou syst&Atilde;&copy;mov&Atilde;&frac12;ch zlyhan&Atilde;&shy;, ktor&Atilde;&copy; ved&Atilde;&ordm; k nedostatku mieru v&nbsp;in&Atilde;&frac12;ch krajin&Atilde;&iexcl;ch. Mapuje ukazovatele pou&Aring;&frac34;it&Atilde;&copy; v indexe, kritizuje sp&Atilde;&acute;sob ich v&Atilde;&iexcl;&Aring;&frac34;enia a uv&Atilde;&iexcl;dza mno&Aring;&frac34;stvo podstatn&Atilde;&frac12;ch ukazovate&Auml;&frac34;ov, ktor&Atilde;&copy; s&Atilde;&ordm; v indexe vynechan&Atilde;&copy;, vr&Atilde;&iexcl;tane vojensk&Atilde;&frac12;ch z&Atilde;&iexcl;kladn&Atilde;&shy; a jednotiek v cudz&Atilde;&shy;ch krajin&Atilde;&iexcl;ch, zahrani&Auml;n&Atilde;&frac12;ch atent&Atilde;&iexcl;tov a prevratov a &Auml;lenstva vo vojensk&Atilde;&frac12;ch alianci&Atilde;&iexcl;ch &Auml;i medzin&Atilde;&iexcl;rodn&Atilde;&frac12;ch organiz&Atilde;&iexcl;ci&Atilde;&iexcl;ch, ktor&Atilde;&copy; zabra&Aring;&#710;uj&Atilde;&ordm; vojnov&Atilde;&frac12;m konfliktom. Na z&Atilde;&iexcl;klade GPI sa napr. porovn&Atilde;&iexcl;va mierumilovnos&Aring;&yen; na z&Atilde;&iexcl;klade miery vr&Atilde;&iexcl;&Aring;&frac34;d v krajin&Atilde;&iexcl;ch, pri&Auml;om sa nezmie&Aring;&#710;uje o v&Atilde;&frac12;voze zbran&Atilde;&shy; ani o podpore vojen v zahrani&Auml;&Atilde;&shy;.<\/p>\n\n\n\n<p>Ako pr&Atilde;&shy;klad poukazuje na Eur&Atilde;&sup3;psku &Atilde;&ordm;niu, ktor&Atilde;&iexcl; z&Atilde;&shy;skala Nobelovu cenu za mier za to, &Aring;&frac34;e je mierov&Atilde;&frac12;m miestom pre &Aring;&frac34;ivot, bez oh&Auml;&frac34;adu na to, &Aring;&frac34;e je jedn&Atilde;&frac12;m z hlavn&Atilde;&frac12;m v&Atilde;&frac12;vozcov zbran&Atilde;&shy;, v&Atilde;&frac12;znamn&Atilde;&frac12;m &Atilde;&ordm;&Auml;astn&Atilde;&shy;kom vojen v in&Atilde;&frac12;ch krajin&Atilde;&iexcl;ch a hlavnou pr&Atilde;&shy;&Auml;inou syst&Atilde;&copy;mov&Atilde;&frac12;ch zlyhan&Atilde;&shy;, ktor&Atilde;&copy; ved&Atilde;&ordm; k nedostatku mieru v in&Atilde;&frac12;ch krajin&Atilde;&iexcl;ch. Napriek tomu sa eur&Atilde;&sup3;pske krajiny umiest&Aring;&#710;uj&Atilde;&ordm; v indexe GPI na popredn&Atilde;&frac12;ch prie&Auml;kach.<\/p>\n\n\n\n<p>Index GPI meria 23 faktorov, ktor&Atilde;&copy; pou&Aring;&frac34;&Atilde;&shy;va na v&Atilde;&frac12;po&Auml;et dvoch aspektov:&nbsp; 1. stav vn&Atilde;&ordm;torn&Atilde;&copy;ho mieru krajiny a&nbsp;2. stav vonkaj&Aring;&iexcl;ieho mieru v krajine (stav mieru mimo jej hran&Atilde;&shy;c). N&Atilde;&iexcl;sledne GPI prira&Auml;uje jednotliv&Atilde;&frac12;m faktorom v&Atilde;&iexcl;hy (sk&Atilde;&sup3;re). Samozrejme, &Aring;&iexcl;t&Atilde;&iexcl;ty, ak&Atilde;&frac12;mi s&Atilde;&ordm; napr. Spojen&Atilde;&copy; &Aring;&iexcl;t&Atilde;&iexcl;ty americk&Atilde;&copy;, z&Atilde;&shy;skavaj&Atilde;&ordm; z ve&Auml;&frac34;kej &Auml;asti podporu, ke&Auml;&Aring;&frac34;e ich vojny sa zvy&Auml;ajne neved&Atilde;&ordm; proti susedom, &Atilde;&ordm;mrtia v t&Atilde;&frac12;chto vojn&Atilde;&iexcl;ch nie s&Atilde;&ordm; zvy&Auml;ajne &Atilde;&ordm;mrtiami ob&Auml;anov USA, pomoc ute&Auml;encom je financovan&Atilde;&iexcl; ve&Auml;&frac34;mi skromne, financuj&Atilde;&ordm; v&Aring;&iexcl;ak vojakov OSN at&Auml;.<\/p>\n\n\n\n<p>In&Atilde;&copy; d&Atilde;&acute;le&Aring;&frac34;it&Atilde;&copy; opatrenia nie s&Atilde;&ordm; v&nbsp;GPI zahrnut&Atilde;&copy; v&Atilde;&acute;bec, ako napr&Atilde;&shy;klad:<\/p>\n\n\n\n<ul><li>Vojensk&Atilde;&copy; z&Atilde;&iexcl;kladne a&nbsp;jednotky v&nbsp;zahrani&Auml;&Atilde;&shy;<\/li><li>Zahrani&Auml;n&Atilde;&copy; z&Atilde;&iexcl;kladne prijat&Atilde;&copy; v danej krajine<\/li><li>Zahrani&Auml;n&Atilde;&copy; atent&Atilde;&iexcl;ty<\/li><li>Zahrani&Auml;n&Atilde;&copy; prevraty<\/li><li>Zbrane vo vzduchu, vo vesm&Atilde;&shy;re a na mori<\/li><li>Vojensk&Atilde;&frac12; v&Atilde;&frac12;cvik a &Atilde;&ordm;dr&Aring;&frac34;ba vojensk&Atilde;&frac12;ch zbran&Atilde;&shy; poskytovan&Atilde;&iexcl; cudz&Atilde;&shy;m krajin&Atilde;&iexcl;m<\/li><li>&Auml;&#338;lenstvo vo vojensk&Atilde;&frac12;ch alianci&Atilde;&iexcl;ch<\/li><li>&Auml;&#338;lenstvo v medzin&Atilde;&iexcl;rodn&Atilde;&frac12;ch org&Atilde;&iexcl;noch, s&Atilde;&ordm;doch a zmluv&Atilde;&iexcl;ch o odzbrojen&Atilde;&shy;, mieri a &Auml;&frac34;udsk&Atilde;&frac12;ch pr&Atilde;&iexcl;vach<\/li><li>Invest&Atilde;&shy;cie do pl&Atilde;&iexcl;nov neozbrojenej civilnej ochrany<\/li><li>Invest&Atilde;&shy;cie do mierov&Atilde;&copy;ho vzdel&Atilde;&iexcl;vania<\/li><li>Invest&Atilde;&shy;cie do vojnovej v&Atilde;&frac12;chovy, osl&Atilde;&iexcl;v a glorifik&Atilde;&iexcl;cie militarizmu<\/li><li>Ukladanie hospod&Atilde;&iexcl;rskych sankci&Atilde;&shy; a&nbsp;ostatn&Atilde;&frac12;ch za&Aring;&yen;a&Aring;&frac34;en&Atilde;&shy; in&Atilde;&frac12;m krajin&Atilde;&iexcl;m.<\/li><\/ul>\n\n\n\n<p>Tak&Aring;&frac34;e ak o&Auml;ak&Atilde;&iexcl;vame, &Aring;&frac34;e sa GPI zameria na vojnu a jej vyvol&Atilde;&iexcl;vanie, celkov&Atilde;&frac12; rebr&Atilde;&shy;&Auml;ek GPI je problematick&Atilde;&frac12;. Spojen&Atilde;&copy; &Aring;&iexcl;t&Atilde;&iexcl;ty s&Atilde;&ordm; na 129., nie na 163. mieste. Palest&Atilde;&shy;na a Izrael s&Atilde;&ordm; ved&Auml;&frac34;a seba na 133. a 134. mieste. Kostarika sa nedostala do prvej tridsiatky. P&Atilde;&curren;&Aring;&yen; z desiatich najmierumilovnej&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy;ch kraj&Atilde;&shy;n na plan&Atilde;&copy;te s&Atilde;&ordm; &Auml;lenmi NATO. Preto presnej&Aring;&iexcl;&Atilde;&shy;m hodnoten&Atilde;&shy;m, najm&Atilde;&curren; z&nbsp;poh&Auml;&frac34;adu zamerania sa na vojnu, je <a href=\"https:\/\/worldbeyondwar.org\/militarism-mapped\/\">Mapovanie militarizmu<\/a>.<\/p>\n\n\n\n<p>Hodnota GPI spo&Auml;&Atilde;&shy;va v&Aring;&iexcl;ak v&nbsp;preh&Auml;&frac34;adnom glob&Atilde;&iexcl;lnom rebr&Atilde;&shy;&Auml;ku jednotliv&Atilde;&frac12;ch faktorov alebo s&Atilde;&ordm;borov faktorov. M&Atilde;&acute;&Aring;&frac34;eme polemizova&Aring;&yen; s v&Atilde;&frac12;berom &Atilde;&ordm;dajov alebo s t&Atilde;&frac12;m, ako sa aplikuj&Atilde;&ordm; na rebr&Atilde;&shy;&Auml;ky, ale celkovo je GPI, rozdelen&Atilde;&frac12; na jednotliv&Atilde;&copy; faktory, ve&Auml;&frac34;mi dobr&Atilde;&frac12;m v&Atilde;&frac12;chodiskov&Atilde;&frac12;m bodom. Tu napr. vid&Atilde;&shy;me, ktor&Atilde;&copy; krajiny dosahuj&Atilde;&ordm; zl&Atilde;&copy; v&Atilde;&frac12;sledky v niektor&Atilde;&frac12;ch faktoroch, ale dobr&Atilde;&copy; v in&Atilde;&frac12;ch, a ktor&Atilde;&copy; s&Atilde;&ordm; priemern&Atilde;&copy; vo v&Aring;&iexcl;etk&Atilde;&frac12;ch oblastiach. Umo&Aring;&frac34;&Aring;&#710;uj&Atilde;&ordm; n&Atilde;&iexcl;m tie&Aring;&frac34; h&Auml;&frac34;ada&Aring;&yen; korel&Atilde;&iexcl;cie medzi jednotliv&Atilde;&frac12;mi faktormi a zv&Atilde;&iexcl;&Aring;&frac34;i&Aring;&yen; s&Atilde;&ordm;vislosti &#8211; kult&Atilde;&ordm;rne, aj ke&Auml; nie &Aring;&iexcl;tatistick&Atilde;&copy; &#8211; medzi jednotliv&Atilde;&frac12;mi faktormi.<\/p>\n\n\n\n<p>GPI je tie&Aring;&frac34; u&Aring;&frac34;ito&Auml;n&Atilde;&frac12; pri zhroma&Aring;&frac34;&Auml;ovan&Atilde;&shy; ekonomick&Atilde;&frac12;ch n&Atilde;&iexcl;kladov r&Atilde;&acute;znych druhov n&Atilde;&iexcl;silia: &acirc;&#8364;&#382;V roku 2021 predstavoval glob&Atilde;&iexcl;lny vplyv n&Atilde;&iexcl;silia na hospod&Atilde;&iexcl;rstvo 16,5 bili&Atilde;&sup3;na USD v st&Atilde;&iexcl;lych americk&Atilde;&frac12;ch dol&Atilde;&iexcl;roch v roku 2021 v parite k&Atilde;&ordm;pnej sily (PPP). To zodpoved&Atilde;&iexcl; 10,9 % celosvetov&Atilde;&copy;ho HDP alebo 2 117 USD na osobu. V porovnan&Atilde;&shy; s predch&Atilde;&iexcl;dzaj&Atilde;&ordm;cim rokom ide o n&Atilde;&iexcl;rast o 12,4 %, teda o 1,82 bili&Atilde;&sup3;na USD,&#8220; p&Atilde;&shy;&Aring;&iexcl;e sa v Spr&Atilde;&iexcl;ve.<\/p>\n\n\n\n<p>S ur&Auml;itou rezervou treba bra&Aring;&yen; aj odpor&Atilde;&ordm;&Auml;ania, ktor&Atilde;&copy; GPI vyprac&Atilde;&ordm;va pod hlavi&Auml;kou tzv. pozit&Atilde;&shy;vneho mieru. Jeho n&Atilde;&iexcl;vrhy zah&Aring;&#8226;&Aring;&#710;aj&Atilde;&ordm; zlep&Aring;&iexcl;enie v t&Atilde;&frac12;chto oblastiach: &acirc;&#8364;&#382;dobre funguj&Atilde;&ordm;ca vl&Atilde;&iexcl;da, zdrav&Atilde;&copy; podnikate&Auml;&frac34;sk&Atilde;&copy; prostredie, akceptovanie pr&Atilde;&iexcl;v in&Atilde;&frac12;ch, dobr&Atilde;&copy; vz&Aring;&yen;ahy so susedmi, vo&Auml;&frac34;n&Atilde;&frac12; tok inform&Atilde;&iexcl;ci&Atilde;&shy;, vysok&Atilde;&iexcl; &Atilde;&ordm;rove&Aring;&#710; &Auml;&frac34;udsk&Atilde;&copy;ho kapit&Atilde;&iexcl;lu, n&Atilde;&shy;zka miera korupcie a spravodliv&Atilde;&copy; rozdelenie zdrojov.&acirc;&#8364;&#339; Je zrejm&Atilde;&copy;, &Aring;&frac34;e 100 % z nich s&Atilde;&ordm; dobr&Atilde;&copy; veci, ale 0 % sa priamo t&Atilde;&frac12;ka vzdialen&Atilde;&frac12;ch zahrani&Auml;n&Atilde;&frac12;ch vojen.<\/p>\n\n\n\n<p>Autor:<\/p>\n\n\n\n<p>IVETA KOMPI&Aring;&nbsp;OV&Atilde;<\/p>\n\n\n\n<p>Predsedn&Atilde;&shy;&Auml;ka Spr&Atilde;&iexcl;vnej rady OZ Zjednoten&Atilde;&shy; za mier<\/p>\n\n\n\n<p>17. 7. 2022<\/p>\n\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>[Czech] Pod&Auml;&frac34;a Glob&Atilde;&iexcl;lneho mierov&Atilde;&copy;ho indexu (GPI) za rok 2022 sa svet stal menej mierumilovn&Atilde;&frac12;m u&Aring;&frac34; jeden&Atilde;&iexcl;sty raz za posledn&Atilde;&frac12;ch 14 rokov, pri&Auml;om priemern&Atilde;&iexcl; &Atilde;&ordm;rove&Aring;&#710; mierumilovnosti kraj&Atilde;&shy;n sa za posledn&Atilde;&frac12; rok zhor&Aring;&iexcl;ila o 0,3 %. Celkovo sa mierumilovnos&Aring;&yen; zlep&Aring;&iexcl;ila v 90 krajin&Atilde;&iexcl;ch a zhor&Aring;&iexcl;ila v 71 krajin&Atilde;&iexcl;ch, &Auml;o poukazuje na to, &Aring;&frac34;e krajiny maj&Atilde;&ordm; tendenciu zhor&Aring;&iexcl;ova&Aring;&yen; [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4830,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[142,141],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4786"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4786"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4786\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4790,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4786\/revisions\/4790"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4830"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4786"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4786"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.zjednotenizamier.sk\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4786"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}